Okrem iného nám prezradili, ako tento sviatok prežívali v detstve, či sa báli rohatého a aké taktiky vymýšľali, aby dobrého uja s bielou bradou zazreli za oknom.
Martin Klinčúch:
Chcel som ho prichytiť pri čine
Nadaný herec a spevák sa v detstve Mikuláša bál. „Okrem toho som sa ho veľmi hanbil, ale recitovať a spievať som sa vždy premohol. Tešil som sa na balíček, ktorý dostanem. Okrem Mikuláša som sa, samozrejme, bál aj čerta, toho sa bojí asi každý.“ Martin bol vraj výmyselník. Pred mikulášskym obdobím sa vždy takticky upokojil. „Rodičia mi vždy pripomínali, čo nemôžem robiť, lebo Mikuláš s čertom ma vidia, že nedostanem žiadny balíček. To ma vedelo motivovať, aby som bol dobrý.“
Noc pred Mikulášom bola vraj veľmi napínavá. „Musel som si vyčistiť všetky topánky, čo som doma mal, to bola mamina podmienka, mala to dobre premyslené. Vždy som išiel spať s tým, že ho budem počuť, nikdy sa mi to však nepodarilo, lebo som zaspal. Chcel som ho proste prichytiť pri čine. Dokonca som mu do okna dával mlieko a sušienku. Na moje prekvapenie to vždy zjedol, takže ma utvrdil v tom, že existuje.“ Každý rok dostal do čižmy aj uhlie. „Okrem toho aj varešku pre výstrahu, aby som sa polepšil, ale, samozrejme, kopec sladkostí ako odmenu.“ Martin má štyroch súrodencov. „Vždy sme sa radili, mali sme svoje taktiky, ako Mikuláša načapať, ale nikdy sa nám to nepodarilo.“ Na to, keď sa dozvedel, že Mikuláš neexistuje, si nepamätá. „Našťastie som nemal taký traumatický zážitok, prišlo to asi nejako prirodzene. Pamätám si však na jednu situáciu. Pochádzam z dediny a u nás boli vždy tradíciou mikulášske večierky. Na jednom som zbadal Mikuláša, ktorý sa mi podobal na niekoho, koho som poznal. Tak mi to dlho vŕtalo v hlave.“
Dostáva niečo Martin do čižmy aj keď už je dospelý? „Už od svojich 15 rokov neočakávam nič, ale vždy si tam niečo nájdem, tak som šťastný. Podľa mňa sa všetci dospelí tešia, keď si ráno niečo nájdu. Všetci sme stále deti a je super, že je niekto, kto nás má rád, myslí na nás a dá nám nejakú sladkosť. Milujem čokoládu, najviac čokoládové lízanky na paličke.“ O pár týždňov budú najkrajšie sviatky v roku, na ktoré sa už Martin veľmi teší. „V tejto divnej dobe sa, samozrejme, stretávame v menšom počte, inak sa naše Vianoce nelíšia od tých, na ktoré sme boli zvyknutí. Vždy je to hlavne o rodinnej láske, o tom, že sme spolu a máme sa o čom porozprávať a na čo spomínať.“ Pred štedrovečernou večerou chodieval do kostola. „Išli sme tam všetci okrem otca, ktorý vždy varil večeru. Bolo to preto, že sme evanjelici, okrem tatina, ktorý do kostola veľmi nechodí. Vyvinulo sa to prirodzene, že teda zostal doma a mal pokoj. Povedal, že od Ježiška zatiaľ zoberie všetky darčeky a navarí. Občas sa stalo, že s nami išiel, keď sme mali v kostole koncert.“ Keby si mohol vybrať niečo materiálne, čo by si chcel nájsť tento rok pod stromčekom, bola by to gitara. „Klavír by bol najlepší, ale je veľmi drahý a nemal by som ho asi kam dať, keďže je obrovský. Stačila by mi dobrá gitara. Ježiškovi som už písal.“
Lina Mayer:
Bola som anjelik
„Mikuláša som milovala, lebo som vedela, že Vianoce sú už za rohom. Často vtedy napadol prvý sneh, tak to bolo pre mňa také čarovné obdobie. Najviac som sa tešila, keď som dostala mandarínky a adventný kalendár. Na ten som sa pozerala potom skoro každý deň dopredu, aby som vedela, akú čokoládku si na ďalší deň vytiahnem,“ spomína na detské obdobie speváčka, ktorá sa vraj čerta nikdy nebála. „Bola som vcelku dobré dieťa, naši nás síce občas strašili, že ak nebudeme počúvať, môžeme dostať od čerta zemiaky alebo uhlie, ale nedávala som čertovi na to žiadny dôvod. Bola som taký anjelik.“ Noc pred sviatkom svätého Mikuláša sa Lina pripravovala na jeho príchod. „Poctivo som čistila čižmy, až sa leskli! Celé to bolo také čarovné, mala som pocit, že za oknom sa práve ide odohrať malý zázrak. Mala som niekoľko teórií, ako to ten Mikuláš dokáže, napríklad, že vie prejsť cez sklo,“ smeje sa. Speváčka má sestru a brata, a tak na Mikuláša čakali vždy spolu. „Brat bol na to uhlie najväčší adept, vždy bol veľký živel. Nakoniec však aj on dostal niečo sladké.“ To, že ujo s bielou bradou neexistuje, sa dozvedela na základnej škole. „Rozkríklo sa to medzi spolužiačkami. Trochu som to aj tušila, že Mikuláš má pomocníkov.“ Teraz si vraj už čižmy do okna nedáva. „Doma sa však zvykneme obdarovať niečím maličkým, napríklad čokoládkou.“ Lina okrem rodičov vždy dá do čižmy niečo aj svojim krstniatkam.
Vianoce sú pre ňu najčarovnejším obdobím v roku. „Milujem celé tie prípravy od výzdoby stromčeka - to bola vždy moja parketa - až po pečenie, pri ktorom som pomáhala. No a, samozrejme, úžasná večera, darčeky, vône, svetielka. Všetko bolo až magicky krásne. Spomínam si, ako sme so sestrou a bratom ležali pod stromčekom a nenápadne vyjedali všetky salónky.“ Lina vraj nikdy nesnívala o darčeku, ktorý by chcela veľmi nájsť pod vianočným stromčekom. „Chcela som sa nechať prekvapiť. Pamätám si však, že raz som dostala takú krásnu bábiku primabalerínu a rozplakala som sa od radosti.“ Ak by si mala vybrať, čo by chcela nájsť pod stromčekom, bol by to gramofón. „Objavila som totiž u našich v garáži otcovu zbierku platní, všetko skvelé kúsky od Beatles až po staré disco. Pustiť si ich znovu by bolo skvelé. Najviac by som si však želala viac empatie medzi ľuďmi, ktorej v poslednej dobe akosi ubúda.“
Za požičanie kostýmov ďakujeme: www.masky.sk/Make up: Lucid style
