Za jej rozšírenie môže najmä strata vzťahu ľudí k pôde a jej obhospodarovaniu, no v niektorých lokalitách i včelári, pre ktorých to bola v minulom storočí obľúbená medonosná rastlina. Pre TASR to uviedol botanik Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina Martin Matúš. Glejovka americká má pôvod na východnom pobreží Severnej Ameriky, ide o jedovatú, teplomilnú bylinu, ktorá patrí medzi trváce rastliny. Často sa vyskytuje na železničných násypoch či priekopách, v rámci územnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina je jej výskyt sústredený na trvalé trávne porasty a bývalé orné pôdy.
„Na základe všetkých záznamov rozšírenia glejovky americkej v územnej pôsobnosti môžeme konštatovať, že prednostným monitoringom v chránených územiach sa až 83,5 percenta, čo predstavuje 234 lokalít, nachádza práve v chránených územiach,“ priblížil Matúš. Najviac lokalít výskytu glejovky americkej evidujú ochranári v Chránenom vtáčom území Cerová vrchovina – Porimavie a na území samotnej CHKO Cerová vrchovina.
„Z biotopov osídľuje hlavne sucho a teplomilné travinno-bylinné porasty, lemové spoločenstvá, ale aj mezofilné lúky,“ dodal botanik. Hlavným dôvodom rozšírenia glejovky je podľa ochranárov strata vzťahu ľudí k pôde a jej obhospodárovaniu. Na plochách bez cieleného zásahu zameraného na jej odstránenie sa glejovka rýchlo a ľahko rozširuje.
„Hlavne v postkomunistických štátoch môžeme pozorovať vznik neúmerne veľkých poľnohospodárskych subjektov. Tieto subjekty pri súčasnej zanedbanej a slabo dotovanej živočíšnej výrobe nedokážu obhospodáriť v našom prípade lúky a pasienky v optimálnom časovom horizonte a primeraným spôsobom, aby sa zamedzilo šíreniu inváznych druhov rastlín,“ vysvetlil Matúš.
Popri nezámernej introdukcii prírodnými faktormi sa glejovka americká šíri najmä vďaka antropickým faktorom. Jej semená bývajú často náhodnou prímesou rôznych kŕmnych zmesí, semien kultúrnych plodín či balíkov sena vyprodukovaných na kontaminovaných plochách, odkiaľ sa môžu sekundárne šíriť mulčovaním a kosením. Glejovka má silnú i vegetatívnu reprodukciu, často na úkor pôvodných druhov.
„V chránených územiach potom môžeme hovoriť priamo o ohrození existencie chránených a ohrozených druhov, znižovaní priaznivého stavu biotopu a samotnej výmery cenných rastlinných spoločenstiev. Glejovka je zároveň silný peľový atraktant, čo môže prispieť k tomu, že významnejšie, respektíve cennejšie rastliny opelené nebudú,“ uviedol botanik. Radí sa tiež medzi silné peľové alergény.
Správa CHKO Cerová vrchovina už niekoľko rokov vykonáva monitoring a mapovanie výskytu glejovky americkej, na základe získaných dát potom informuje majiteľov pozemkov o povinnosti a správnom postupe pri likvidácii inváznych rastlín. V chránených územiach s vyšším stupňom ochrany glejovku likvidujú priamo ochranári. Organizujú aj osvetové akcie spojené s čistením vybraných lokalít, v uplynulých rokoch sa konali napríklad v obciach Hodejovec a Jestice v okrese Rimavská Sobota.
Ochranári zo Správy CHKO Cerová vrchovina pozorujú v posledných rokoch neustále rozširovanie inváznej glejovky americkej a to najmä pre nevhodne zvolené spôsoby obhospodarovania pôdy. „Podľa súčasných predpokladov a trendov môžeme len skonštatovať, že jej rozširovanie bude pokračovať. Na základe našich skúseností súčasná podpora na biotopové lokality dostatočne nemotivuje užívateľa k pravidelnému a citlivému obhospodarovaniu biotopov, a tým predchádzaniu jej šíreniu,“ uzavrel Matúš.
