Zhodujú sa na tom advokáti, pričom poukazujú na usmernenie ministerstva zdravotníctva, ktoré slúži na indikáciu pacientov na intenzívnu, konzervatívnu a paliatívnu starostlivosť. Vysvetlili, že postup lekára podľa usmernenia nemôže byť protiprávny.
"V práve platí zásada, že nemôžem byť postihovaný za nesplnenie povinnosti, ktorej splnenie nebolo objektívne možné. V prípade teda, že lekár rozhodujúci v triáži opiera svoje rozhodnutie o správne medicínske, etické a právne kritériá, tak za toto rozhodnutie nemôže byť braný na zodpovednosť," vysvetlil Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS. Zdôraznil, že lekár sa pri uprednostňovaní nerozhoduje podľa sympatií, ale berie do úvahy viaceré okolnosti.
Zdravotníci musia poskytovať starostlivosť v súlade s právnymi predpismi, dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na vybavenie zdravotníckeho zariadenia, ozrejmil lekár a advokát zo spoločnosti Kinstellar Peter Kováč. "To znamená, že ak nie je možné poskytnúť pacientovi intenzívnu starostlivosť, a to ani presunom do iného zariadenia, treba mu poskytnúť najlepšiu starostlivosť, aké je dostupná a primeraná jeho zdravotnému stavu," spresnil.
Za nedostatok spomínaného usmernenia považuje nezohľadnenie očkovacieho statusu pacientov: "Keďže je známe, že títo pacienti majú lepšiu prognózu." Nemocnice by podľa Humeníka mali mať stanovené i vlastné postupy, na základe ktorých sa lekári majú rozhodovať. "V opačnom prípade sú lekári vystavení stresu a v rozhodnutiach nemusia byť konzistentní a istí, čo následne môže vyvolávať neistotu u pacientov a vo verejnosti," doplnil právnik.
Zavedenie odporúčaní a pravidiel navigujúcich zdravotníka v takýchto situáciách môže byť prevenciou prežívania morálneho distresu, myslí si psychologička Andrea Madarasová Gecková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Ústavu psychológie, zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Morálny distres je nepríjemné prežívanie, ktoré vzniká v situácii, keď nemôžeme konať v súlade so svojím presvedčením o morálne správnom konaní pre inštitucionálne alebo iné prekážky," priblížila. Časté či intenzívne prežívanie morálneho distresu podľa nej vedie k rozvoju symptómov vyhorenia, poruchám duševného zdravia, ale najmä demotivuje výkon k povolaniu. "Čo súvisí s rizikom straty nedostatkovej kvalifikovanej pracovnej sily," zdôraznila.
