Vedci sa medzitým snažia zistiť, či je nová mutácia odolná voči vakcínam. Napísala to v piatok agentúra Reuters, ktorá zosumarizovala aktuálne poznatky o novom variante s označením B.1.1.529.
Juhoafrickí vedci objavili nový variant v utorok vo vzorkách zo 14. až 16. novembra. V stredu experti sekvenovali ďalšie genómy a informovali tamojšiu vládu, že sú znepokojení svojimi zisteniami. Zároveň požiadali Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby na piatok zvolala svoju technickú pracovnú skupinu.
JAR doteraz identifikovala približne 100 prípadov nákazy týmto variantom, prevažne vo svojej najľudnatejšej provincii Gauteng, v ktorej sa nachádzajú mestá Johannesburg a Pretória. Podľa výsledkov z laboratórií je však zrejmé, že variant sa rýchlo šíri a pravdepodobne sa môže vyskytovať v ďalších ôsmich provinciách krajiny.
Denná miera infekcií v JAR sa tento týždeň takmer zdvojnásobila. Juhoafrický Národný inštitút pre infekčné choroby (NICD) pôvodne nepripisoval nárast prípadov prítomnosti nového variantu. Miestni vedci však už predpokladajú, že B.1.1.529. môže byť príčinou skokového pribúdania nakazených.
Susedná Botswana medzitým odhalila štyri prípady. Išlo o cudzincov, ktorí prišli na diplomatickú misiu a odvtedy už krajinu opustili.
Hongkong má jeden potvrdený prípad, ktorý sa objavil u cestovateľa z JAR.
Izrael zaznamenal jedného nakazeného cestovateľa, ktorý sa vrátil z Malawi.
V piatok popoludní ohlásilo prvý prípad nového variantu v Európe Belgicko.
Variant B.1.1.529 má podľa juhoafrického bioinformatika Tulia de Oliveiru "veľmi nezvyčajnú konšteláciu mutácií". Len na samotnom tzv. spike proteíne ich má viac ako 30. Na receptore ACE2 – teda proteíne, ktorý pomáha vytvárať vstupný bod pre koronavírus na infikovanie ľudských buniek, má nový variant desať mutácií. "Len pre porovnanie, variant beta má tri a variant delta iba dve mutácie," povedal de Oliveira pre americký denník The New York Times (NYT).
"Všetky tieto veci nás znepokojujú. Tento variant by mohol mať nielen zvýšenú prenosnosť, takže by sa mohol šíriť efektívnejšie, ale mohol by byť tiež schopný obísť časti imunitného systému," povedal ďalší juhoafrický vedec Richard Lessells.
