Známej trénerke neunikol talent juniorskej majsterky Slovenska z Košíc, a tak sa začal písať ich spoločný príbeh.
Na košickom ľade mala Táňa Michalková okolo seba veľmi veľa šikovných kamarátov krasokorčuliarov. Vzájomne sa motivovali a predháňali, kto bude lepší. „Na tréningoch sme robili súťaže, kto skočí vyššieho a najdlhšieho axla či dvojitého lutza,“ spomína dnes mama dvoch dcér Dominiky (27) a Karolíny (14).
Ako 12-ročná získala titul juniorskej majsterky Slovenska a keď v Bratislave vzniklo Stredisko vrcholového športu, ozvali sa jej. „Každý rok sa robila tzv. olympijská evidencia nádejí, boli to previerky, kde museli športovci spĺňať isté kritériá. Potom boli zaradení do spomínaného Strediska vrcholového športu. Medzi nim som bola aj ja,“ vysvetľuje Táňa.
Telefonát jej zmenil život
V roku 1978 zatelefonovala pani Hilda Múdra Michalkovcom do Košíc, že by rada trénovala ich talentovanú dcéru. „Mala som dvanásť rokov, pre mňa to bolo čosi úžasné, tešila som sa, že si teta Múdra vybrala práve mňa. Rodičia sa ma pýtali, či by som chcela ísť do Bratislavy. Pre košických krasokorčuliarov to totiž často znamenalo, že sa do hlavného mesta presťahovali celé rodiny. Moji rodičia sa však nemohli sťahovať, takže napokon som ako 13-ročná prišla do Bratislavy sama,“ konštatuje krasokorčuliarka, dnes majiteľka vyhľadávaného bratislavského kozmetického salónu.
Stredisko vrcholového športu v tých časoch športovcom zabezpečovalo všetko – ubytovanie, stravu, výstroj. „Mali sme zaplatené tréningy, nie ako dnes, že si musia športovci zháňať sponzorov alebo si všetko platia sami. Pre nás bolo sponzorom Stredisko vrcholového športu, a to riešilo všetko, dokonca aj školu, aj individuálny študijný plán...“
Správa o odchode pani Hildy Múdrej zastihla Táňu v práci. Čo bolo prvé, čo jej prešlo hlavou? Dozviete sa v Novom Čase Nedeľa.
