Napriek rekordným číslam nakazených, hospitalizácií a humanitárnej kríze, na prahu ktorej Slovensko aktuálne stojí, politici ponechali školy otvorené. Kým konzílium odborníkov apelovalo na to, aby došlo k dočasnému plošnému uzavretiu škôl, politické body predstaviteľov boli lákavejšie. Čo vraví verejnosť a odborníci na toto zásadné rozhodnutie?
Konzílium odborníkov navrhovalo, aby sa prezenčná výučba prerušila od 25. novembra do 3. decembra pre žiakov druhého stupňa základných škôl, stredných a vysokých škôl. Prezenčne sa tak mali učiť iba žiaci na prvom stupni základných škôl a v materských školách. Zrušiť chceli aj krúžky a ďalšie mimoškolské aktivity.
„Keď prerušíme prezenčnú výučbu, oploštíme aj krivku epidémie. Zatvoriť školy plošne je skutočne efektívne opatrenie, ktoré by nám pomohlo,“ uviedla epidemiologička Zuzana Krištúfková. S návrhmi však minister školstva Branislav Gröhling nesúhlasil. Argumentmi bolo najmä to, že prezenčne sa stále vzdeláva 82,7 % žiakov a dištančne 17,3 %.
„Každý týždeň zbierame dáta zo škôl. Ide o balík údajov z asi 6 000 škôl a subjektov. Za posledný týždeň evidujeme 1,6 % pozitívnych žiakov. Tieto dáta sme si potvrdzovali u zdravotníctva a NCZI, a naše údaje sedia,“ uviedol Gröhling na sociálnej sieti. Koaličná SaS si napokon vymohla, že školy zostanú otvorené.
„Školy sa budú zatvárať ako posledné,“ dodal Richard Sulík (SaS). Pravdou však je, že podľa štatistík je každé tretie dieťa otestované PCR testom pozitívne, píše Denník N. Otvorené školy tak môžu podľa analytika Martina Smatanu vplyv lockdownu výrazne oslabiť.
Kritika otvorených škôl
V tomto bode konečná podoba lockdownu vyvoláva vášne. „Nech mi niekto vysvetlí, prečo nemohli prejsť na dištančnú výuku na 2 týždne školáci na druhom stupni a stredoškoláci?“ uviedol na sociálnej sieti bývalý politik a novinár Daniel Krajcer. Podobný postoj majú aj samotní učitelia, ktorí sú riziku nákazy vystavení.
