Aj tak je zaujímavé, že práve vy dvaja ste začali takto spolupracovať.
Áno, on ma prakticky vozil po vystúpeniach... Ale už som mu tú Moravu nevedel spraviť. Presviedčal ma: „Pán Pátrovič, choďte tam, chcú vás.“ Ja mu na to, že je to ďaleko a on mi sľuboval šoféra. Bol som však vtedy taký unavený... Teraz by som to prijal, keby prišiel a povedal, že ideme do Ostravy. (smiech) Vtedy som ale bol vyhorený, bolo toho veľa. Chodili sme na východ, v piatok som mal napríklad Svidník, v sobotu Bardejov, medzitým som spal v hoteli cez deň, ale to sa spať nedalo. V nedeľu ráno som prišiel mŕtvy domov.
Aj mladšieho by to zložilo.
No áno. Vďakabohu, v júli som oslávil v kruhu rodiny osemdesiatku, mali sme aj svätú omšu v mojej rodnej obci, v Lipovníku pri Topoľčanoch.
Spievať vás baví stále rovnako?
Áno a vďakabohu sa mi začalo dariť, trošku tie výšky už ťahám. Myslím, že to bude dobre.
A ako to vyzerá s vaším pripravovaným CD duetov s Karlom Gottom?
Máme to, ale nejako sa mi to ešte nepozdáva, tie výšky tam neboli dotiahnuté. Ešte na tom budeme robiť.
Ste známym bojovníkom za odstránenie azbestu z blízkosti ľudí. Ako sa vám darí?
Desať rokov sa snažím, je to moja priorita. Ako hovorím, spev je u mňa až na štvrtom mieste. Na prvom mieste je Boh, potom životné prostredie a zdravie detí. Keď nebude zdravé životné prostredie, budeme mať poškodené deti. Ten azbest, to je taká pliaga, že to nikto, čo to neskúma, ani nevie. Všetko to ničí, všetky živé bunky v tele, v potravinách, pretvára to genetiku, živé bunky mení na patogénne a karcinogénne. To si ešte vedci ani nevedia vysvetliť.
A čo terajší minister životného prostredia Ján Budaj? Vraj sa k nemu snažíte dostať.
Už mi napísal list, Janko Budaj bojuje proti azbestu, hovorí, že to musíme odstrániť na celom Slovensku. Je to všetko na tých stajniach, na budovách bývalých JRD, na senníkoch... potom to ide do mlieka. Dnes som si otvoril jogurt, čo mi doniesla dcéra, zo slovenského mlieka, a musel som ho zahodiť do koša. Cítil som v ústach takú chuť, trpké, kyslé, všetko možné.
Svet však žije posledné dva roky úplne iným problémom, koronakrízou. Vy ste zaočkovaný?
Nie som, nemôžem sa dať, lebo mám slabú imunitu a asi by som to nezniesol.
Ale energie teda máte v sebe dosť? Chytili ste po osemdesiatke druhý dych?
Energia ešte aká-taká je, ale už to nie je to, čo v mladosti. Hlavne nohy, kĺby, to je problém. Nesmiem ani dlho stáť.
Dá sa povedať, že ste žijúcou legendou Česko Slovensko má talent. Aký je to pocit?
Ja som od začiatku bojoval za životné prostredie, nešiel som do tejto šou len kvôli spevu. Legenda? To ma nezaujíma. Zaujíma ma to, aby po nás ostala zdravá príroda. Žijem pokoru až na dno ľudských možností už desať rokov. A teraz čakám, ak Boh dá, aby bola sláva od Boha, nie od nejakých svetských porotcov.
