Osudný zápas
V roku 2016 podstúpil v Malackách liečbu kmeňovými bunkami a zdalo sa, že priniesla úspech. Janko sa vrátil do školských lavíc a aj život do zabehnutých koľají. „No prišiel rok 2018 a naše šťastie bolo opäť skúšané. Bračekov nádor na mozgu, ktorý bol vyoperovaný len čiastočne, rástol,“ prezrádza sestra. Nádor znova vyoperovali a nasledovala chemoterapia. Janka nezlomilo ani toto obdobie, skôr ho posilnilo. Venoval sa milovanému futbalu, začal hrať za TJ Poľana v Hubovej a k tomu ako úžasný klavirista hrával nielen doma, ale aj v kostole.
Navyše zmaturoval na gymnáziu a bol prijatý na vysokoškolské štúdium fyzioterapie. Prišiel však osudný rok 2020 a Jankov nedeľný futbalový zápas. „Už pri nastupovaní na ihrisko bolo vidieť, že nie je v poriadku. Počas hry začal strácať koncentráciu, nohy mal ťažké a bol viac na zemi, ako bežal. Okamžite sme ho odviezli na neurológiu, odtiaľ nás však poslali domov s tým, že je všetko v poriadku,“ objasňuje Ivana s tým, že bratov zdravotný stav sa vôbec nezlepšoval.