Na poslednú rozlúčku vo washingtonskej Národnej katedrále prišli okrem úradujúceho šéfa Bieleho domu Joea Bidena aj bývalí prezidenti Barack Obama a George W. Bush, ako aj niekdajšia prvá dáma USA Hillary Clintonová. Informovala o tom agentúra AFP.
Bidenov predchodca Donald Trump, ktorý Powella kritizoval za podporu vojny v Iraku, sa na pohrebe nezúčastnili, rovnako ani ďalší exprezident Bill Clinton, ktorý sa zotavuje z vážneho infekčného ochorenia.
Colin Powell zomrel 8. októbra vo veku 84 rokov na komplikácie spojené s chorobu COVID-19. Proti koronavírusu bol zaočkovaný; jeho imunitný systém bol však podľa vyjadrení jeho rodiny oslabený, pretože tento bývalý diplomat a generál trpel nádorovým ochorením krvi a Parkinsonovou chorobou.
Posledná rozlúčka sa konala napoludnie miestneho času v Katedrále sv. Petra a Pavla vo Washingtone (National Cathedral). Smútočné príhovory predniesli bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, Powellov niekdajší námestník Richard Armitage a jeho syn Michael.
Powell bol "osobnosťou, ktorá takmer presahovala čas, pretože bol obdarený homérskymi cnosťami: čestnosťou, dôstojnosťou, lojálnosťou a neotrasiteľným odhodlaním naplniť svoje povolanie a slovo," uviedla vo svojom príhovore Madeleine Albrightová, Powellova predchodkyňa na čele Štátneho departmentu.
Medzi smútočnými hosťami boli aj ďalší exministri zahraničných vecí - okrem spomínanej Hillary Clintonovej aj James Baker a Condoleezza Riceová, a tiež exminister obrany Robert Gates a súčasný predseda Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Mark Milley.
Powell pochádzal z chudobných pomerov v newyorskej štvrti Bronx. Tento profesionálny vojak a veterán vojny vo Vietname neskôr pôsobil ako poradca prezidenta Ronalda Reagana pre otázky národnej bezpečnosti. Známym sa stal v roku 1991, keď počas úradovania Georgea Busha staršieho velil americkým jednotkám vo vojne v Perzskom zálive.
Stal sa prvým Afroameričanom na poste náčelníka štábu amerických pozemných síl (1989 – 1993) a od januára 2001 do januára 2005 bol ministrom zahraničných vecí vo vláde prezidenta Georgea Busha mladšieho.
V kontroverznej prezentácii pred Bezpečnostnou radou OSN z 5. februára 2003 Powell tlmočil postoj vtedajšej americkej vlády, že iracký prezident Saddám Husajn je bezprostrednou hrozbou pre svet, pretože má – ako tvrdil – k dispozícii chemické a biologické zbrane. Powell neskôr priznal, že jeho prezentácia bola plná nepresností a prekrútených informácií, ktoré mu údajne poskytli iní predstavitelia administratívy Busha mladšieho. V jednom z rozhovorov neskôr povedal, že táto skutočnosť bude naveky "škvrnou" na jeho povesti.
Powell bol pôvodne členom Republikánskej strany, s ktorou sa však napokon rozišiel a v posledných troch prezidentských voľbách vyjadril podporu demokratickým kandidátom.
