Už sa veľa popísalo o tom, že seriál je točený podľa reálnych príbehov. „Áno, príbehy sú reálne,“ prízvukuje režisér. „A oplatilo sa tráviť dni s profesionálnymi lekármi, ktorí majú svoje skúsenosti. Čo je už naša licencia, je kumulácia týchto príbehov do päťdesiatich minút jedného dielu. Často to, čo my odohráme za chvíľu, v živote trvá oveľa dlhšie.“ Príbehy zháňala najmä D. Hričová, ktorá počas dvoch rokov chodila po rôznych nemocniciach a po rôznych oddeleniach v Bratislave aj mimo nej. „Najprv sa vyslovene zbierali iba prípady. Vychádzali sme aj z nejakých vlastných skúseností, aj zo zážitkov svojich známych,“ spomína hlavná scenáristka, ktorá hľadala predovšetkým ľudské príbehy, ktoré stoja za tými pacientskými.
„Tie sú dôležitejšie. Dbali sme na to, aby prípady boli osobné a niečím výnimočné, hlavne ľudsky. Ten ľudský príbeh totiž diváka zaujíma viac ako samotná diagnóza, je to vzájomne prepojené. Najlepšie je skúmať jednotlivé príbehy v rôznych kontextoch, v súvislostiach, ako na to reagujú ostatní členovia rodiny, napríklad či príbuzného s diagnózou podporia, na koho stranu sa postavia, ak niekedy pacient odmieta liečbu, operáciu a podobne.“ Výrazne pomohli aj samotní lekári či sestry z anestéziologicko-resuscitačných oddelení. „Skúmali sme aj to, ako sa ich niekedy dotkol nejaký príbeh. Aj o tom je seriál – či je možné, aby sa lekár mohol absolútne odosobniť, hľadali sme prienik, do akej miery môže lekár ostať nad vecou.“
Úlohy na telo
Dôležitým faktorom úspechu je nepochybne herecké osadenstvo namixované z osvedčených hviezd aj nových tvárí. Niektorým sa úlohy písali priamo na telo. „Dá sa povedať, že som od začiatku pri písaní postáv mala v hlave niekoľkých hercov, ktorí sa mi na dané charaktery hodili, lepšie sa to potom písalo. Keď následne prebiehali kastingy, naozaj najlepšie zafungovali tí herci, ktorých som mala od začiatku v hlave, a väčšina z nich nakoniec bola do tej role obsadená. Je výhodnejšie písať ľuďom na telo, nie vždy je to však možné. Niekedy sa nestretne predstava s realitou, potom to musíme celé vymyslieť inak,“ vysvetľuje D. Hričová, podľa ktorej bol Dávid Uzsák od začiatku jasný Braňo a jednoznačnou voľbou bola aj Nela Pocisková. „Tú som v tom čase počula v rádiu rozprávať, že by sa už možno rada vrátila do práce, a tak mi do toho ansámblu hneď zapadla. Som veľmi rada, že Nela si pre svoj comeback vybrala práve nás. A ja si myslím, že za to má od nás naozaj veľmi dobrú, zaujímavú postavu, cez ktorú vieme toho veľa povedať.“
Hlavná scenáristka mala od začiatku vytypovanú aj mladú herečku Evu Mores. „Videla som nejaké jej fotky z filmu a zavolala som ju na kasting. Chcela som ju pôvodne na úplne inú postavu, lenže tá jej úplne nešla pod kožu. A tak sme jej dali hrať inú postavu, ktorú som však po kastingu upravila na telo Eve.“ Niekedy ju vraj samotní ľudia dokážu inšpirovať, aby postavu posunula ďalej. „Každý herec so sebou nesie niečo, čo treba počúvať, lebo to tú postavu, jej charakter prehĺbi. Preto sa tie kastingy robia aj s hercami, ktorých už poznáme, lebo je to súčasť procesu tvorby.“ Priamo na telo sa písali aj úlohy pre Františka Kovára, Richarda Autnera a mnohých ďalších.
