Obetinou, ktorú do svätyne poslal Kišida, bola vetva japonského vždyzeleného stromu masakaki ozdobená stuhami a doplnená drevenou tabuľkou s jeho menom. Podobne sa zachovali aj dvaja ministri jeho vlády.
Bývalý premiér Jošihide Suga v nedeľu dokonca osobne absolvoval v nedeľu púť do Jasukuni.
Kišida, ktorý sa stal japonským premiérom 4. októbra, pritom počas dvojdňového jesenného sviatku, ktorý potrvá do pondelka, neplánuje navštíviť svätyňu osobne, informovala agentúra Kjódó s odvolaním sa na nemenovaných ľudí z premiérovho okolia.
Posledný predseda japonskej vlády navštívil svätyňu Jasukuni v decembri roku 2013 - bol ním Šinzó Abe.
Táto jeho návšteva vyvolala ostrú reakciu Pekingu i Soulu, ktoré takéto akcie považujú za glorifikovanie japonskej vojnovej agresie, a vyslúžila si i diplomatickú výčitku od blízkeho spojenca Japonska - USA.
Po svojej demisii sa Abe ako poslanec parlamentu vydáva na púte do svätyne Jasukuni pravidelne.
Šintoistickú svätyňu Jasukuni v Tokiu založil v júni 1869 cisár Meidži. Je zasvätená 2,6 miliónom vojakov i civilistov, ktorí zomreli v boji za japonského cisára. Podľa šintoistickej viery vo svätyni sídlia "kami" - zbožštené duše obetí.
Ide tiež súčasne aj o jedno z mála múzeí venovaných v Japonsku 2. svetovej vojne. Je známe, že japonskí piloti vydávajúci sa na samovražednú - poslednú - misiu sa tradične lúčili slovami: "Uvidíme sa v Jasukuni!“
Najväčším problémom pre Čínu a Kóreu i ďalšie štáty regiónu sú však "kami" 14 popravených vojnových zločincov, medzi nimi napr. vojnového premiéra a generála Hidekiho Tódžóa. Ich uctievanie by mohlo byť vnímané ako súčasť revizionizmu ohľadom japonského imperializmu a kolonializmu.
Najvýznamnejšie obrady sa v Jasukuni konajú dvakrát ročne - v apríli a októbri. V blízkosti svätyne sa nachádza aj miesto preslávené kvitnúcimi stromami sakury.
