Peter chce, aby mali v škole maximálny komfort, a tak im všetko technické vybavenie funguje a dvor pripomína pomaly anglický trávnik. Vo voľnom čase fotí, no počas pandémie vymenil foťák za odberné miesta na COVID-19. Tento školník s obrovským srdcom však jedného dňa videl, ako dokáže defibrilátor zachrániť život, a preto sa rozhodol, že v jeho škole musí jeden byť...
Skromný, ale aj veselý človek, rozhodnutý pomôcť všade, kde treba. Aj tak opisujú školníka Petra všetci, ktorí ho poznajú. Milý pán miluje predovšetkým svoju rodinu, no pre školu, kde pracuje, sa rozhodol zaobstarať defibrilátor.
„Keď som videl, že tento prístroj vie zachrániť život, dokonca v tom období aj zachránil niekoľkým ľuďom, tak som sa rozhodol osloviť iba svojich kamarátov a spolu so mnou sme vyzbierali určitú časť peňazí. Keďže zo začiatku nevedeli, o čo vlastne ide, tak som vyzbieral 540 eur, ostatné som doplatil a venoval som ho našej ZŠ Tríbečská,“ povedal skromne s tým, že nikto vopred netušil, na čo vlastne zbierajú peniaze, ale keďže ho kamaráti dobre poznajú, vedeli, že dávajú peniaze na dobročinné účely.
Peter žije už 15 rokov v Topoľčanoch a starostlivosti o priestory školy je oddaný a vníma ju aj ako isté poslanie. „Školník zabezpečuje poriadok, čistotu, drobné opravy a údržbu v objekte školy a priľahlých priestoroch. Dohliada na upratovacie činnosti, spojené s udržiavaním čistoty a poriadku, prípadne ak ide o menší rozsah, tak ich vykonáva sám. Na drobné stavebné a údržbárske práce najíma odborných pracovníkov, prípadne tieto práce tiež vykonáva sám. Musí mať rád svoju prácu, inak to nemá zmysel a ja svoju prácu na ZŠ Tribečská mám veľmi rád,“ prezradil s pokorou.
Jeho denná rutina je pritom pomerne zaujímavá. Jazdí na traktore, potom si nahodí montérky a rieši inštalatérske práce, pričom so študentmi prehodí pár slov, potom ide do dielne, kde má plno nástrojov, vďaka ktorým je z neho taký malý topoľčiansky MacGyver. Vŕtačky, pílky, lopaty, ale aj pravítka, štetky či fúrik - to všetko ovláda ako majster tesár svoje dláto.
No potom, na konci dňa, zasadne za stôl a s manželkou a dcérou sa pustí do hĺbavého rozhovoru o tom, čo zažili a aký mali deň. Keď však ráno nasadá do auta, smerom do školy premýšľa o tom, čo všetko treba spraviť v jeho druhom domove - v ZŠ Tríbečská. „Moje motto je také, že krásu sveta a života užívaj, na svet sa vždy usmievaj a človeku len to dobre odovzdaj,“ uzavrel skúsený a dobrosrdečný školník Peter.
