Stalo sa tak rok po tom, ako predstavitelia oboch krajín podpísali dohodu o normalizácii diplomatických vzťahov, ktorú sprostredkovala administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa, informovala agentúra AFP.
"Oficiálne sme otvorili ambasádu v Bahrajne. Dohodli sme sa, že do konca roka sa bude konať otvorenie bahrajnskej ambasády v Izraeli," uviedol Lapid na Twitteri. Otvorenie ambasády má podľa neho tiež symbolizovať "diplomatickú spoluprácu" medzi oboma krajinami.
Lapid sa okrem toho počas svojej návštevy stretol s bahrajnským kráľom Hamadom ibn Ísá al-Chalífom, pričom išlo o prvé stretnutie tohto bahrajnského monarchu s predstaviteľom Izraelu, ale aj korunným princom Salmánom bin Hamadom al-Chalífom a ministrom zahraničným vecí Abdallatífom bin Rášidom az-Zajáníom.
"Hovorili sme o spolupráci medzi našimi krajinami, nastolení oficiálneho mieru medzi nami a o tom, ako tento mier premeníme na aktívne, ekonomické, politické a občianske priateľstvo," uviedol Lapid v súvislosti so stretnutím so Zajáníom.
Zajání zase počas stretnutia potvrdil záväzok Bahrajnu v súvislosti s riešením izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov. Lapid uviedol, že toto riešenie podporuje tiež, avšak v tejto veci nemôže hovoriť v menej celej vlády, pretože niektorí jej členovia majú iný názor.
Šéfovia oboch rezortov diplomacie po stretnutí tiež zorganizovali tlačovú konferenciu, na ktorej spoločne podpísali niekoľko memoránd o porozumení, ktoré sa týkali rôznych tém - od spolupráce pri ochrane životného prostredia až po šport.
Normalizácia vzťahov medzi Izraelom a Bahrajnom bola súčasťou tzv. abrahámskych dohôd, v rámci ktorých otvorili diplomatické kanály so židovským štátom aj Spojené arabské emiráty (SAE), Maroko a Sudán.
Tieto dohody sú považované za kontroverzné v arabských krajinách, medzi ktorými desaťročia platil úzus, že s Izraelom nebudú mať žiadne vzťahy, kým nebude vyriešený palestínsko-izraelský konflikt, analyzuje AFP. Palestínčania dohody odmietli a považujú ich za zradu "palestínskej veci".
