Lekárske odborové združenie (LOZ) to uviedlo vo svojom vyhlásení. Odborári poukazujú aj na to, že tzv. optimalizácia siete nemocníc nerieši príčiny, ale následky.
"Pri tzv. optimalizácii siete nemocníc neustále počúvame od ministerstva zdravotníctva, ako je cieľom, aby sa zložité operácie a výkony robili len na oddeleniach či v nemocniciach, ktoré v daných výkonoch majú dostatočné skúsenosti. Centralizácia náročných výkonov je už dávno trend medicíny a mnohoročná prax aj v slovenských nemocniciach,“ vyhlásil predseda LOZ Peter Visolajský. Pýta sa na doterajšie skúsenosti a prax autorov pripravovanej reformy.
"Aj v tejto súvislosti považujeme dnes vládou odobrené zmeny nemocníc za neodborný experiment na našich pacientoch, ktorý predstavuje riziko zhoršenia nášho zdravotníctva," podotkol. Odborári poukázali aj na veľký počet pripomienok, ktoré boli k návrhu vznesené, „ktoré neboli akceptované ani dostatočne spracované, čo je tiež dôkazom absentujúcej diskusie“. Visolajský ďalej uviedol, že zníženie počtu nemocníc nevedie k zníženiu pacientov, a preto ani po uskutočnení reformy nebude treba menej lekárov a sestier.
Vláda v stredu schválila reformu zdravotníctva. Nemocnice sa tak majú rozdeliť na viacero úrovní. Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú hneď po jej prijatí nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur.
