Olympijský víťaz a majster sveta v chôdzi na 50 km. Tak by sa dali stručne charakterizovať Tóthove dva najväčšie úspechy, ku ktorým pridal ešte aj 2x striebornú medailu z ME, ale aj titul zo svetového pohára.
„Keď si človek premietne to obdobie, keď som mal 12 - 13 rokov a s chôdzou som iba začínal, tak mi to príde, že to už bolo veľmi dávno a udialo sa toho veľmi veľa. Z môjho pohľadu je to takmer môj celý život, čo som sa venoval chodectvu. Šport ma vyformoval až do tej podoby, v ktorej som dnes. Preto by som chcel poďakovať všetkým ľuďom, ktorých som na tejto ceste stretol. Veľké ďakujem si zaslúži aj moja rodina.
Verím, že po mne nezostane len minulosť, ale že všetky moje krásne úspechy budú pretavené ešte v niečo pozitívne,“ uviedol na úvod utorkového brífingu Tóth počas svojej ďakovnej reči.
Nostalgiu za športom úspešný olympionik zatiaľ necíti. „Skôr mi padol kameň zo srdca. 26 rokov mojej kariéry bolo náročných, ale určite krásnych. Končím s vedomím, že som využil maximum svojho potenciálu. Ale nevylučujem, že nostalgia niekedy príde.
Teraz ma však čaká nová pracovná kariéra. Ponuka sa už konkrétne rysuje. Zatiaľ môžem prezradiť len to, že zostanem pri športe. Zostávam v Dukle Banská Bystrica v ozbrojených silách SR ako profesionálny vojak,“ dodal rodák z Nitry.
Prípadný návrat si v tomto bode už naozaj nevie predstaviť. „Na to nemám dosť síl. Telo je vyšťavené na maximum. Som šťastný, že som mohol vôbec kvalitne absolvovať moju piatu olympiádu v Tokiu,“ uzavrel Tóth.
