Smernica o modrej karte, ktorá platí od roku 2009, definuje podmienky vstupu a pobytu, ktoré musia štátni príslušníci tretích krajín (a ich rodinní príslušníci) spĺňať, aby mohli v štátoch EÚ vykonávať vysokokvalifikované zamestnanie. Doterajšia schéma neprilákala dostatok potrebných pracovníkov. V roku 2019 bolo v EÚ vydaných iba 36 806 modrých kariet, pričom väčšinu z nich vydalo Nemecko.
Podľa zrevidovaných pravidiel budú žiadatelia modrej karty musieť predložiť pracovnú zmluvu alebo záväznú pracovnú ponuku na minimálne šesť mesiacov, ako aj dôkaz o vyššej kvalifikácii alebo odborných schopnostiach. V súčasnej dobe je potrebná 12-mesačná zmluva alebo ponuka. Hranica platu pre žiadateľov bola znížená na najmenej 100 % a nie viac ako 160 % priemerného hrubého ročného platu v členskom štáte, kde sa chcú zamestnať (teraz platí 150-percentná hranica).
Osoby požívajúce medzinárodnú ochranu - napríklad utečenci - budú môcť požiadať o modrú kartu EÚ aj v iných členských štátoch, než v ktorých získali azyl alebo iný štatút právnej ochrany.
Určité typy odborných kvalifikácií, napríklad v sektore informačných a komunikačných technológií, bude možné doložiť preukázaním príslušných pracovných skúseností.
Reforma smernice znamená, že držitelia modrej karty EÚ sa budú môcť presťahovať do iného členského štátu EÚ po počiatočnom 12-mesačnom období v krajine, ktorá im modrú kartu prvýkrát udelila. Budú tiež profitovať z oveľa rýchlejšieho zlúčenia s rodinnými príslušníkmi, vďaka rýchlejším postupom zlučovania rodín a uľahčeniu prístupu členov rodiny na európsky trh práce.
Neformálnu dohodu s Radou EÚ (členské krajiny) podporilo 556 poslancov, 105 bolo proti a 31 sa zdržalo hlasovania. Dohoda o zrevidovanej modrej karte nadobudne účinnosť, keď ho schváli aj Rada EÚ a po následnom zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať potom k dispozícii dvojročné obdobie na zosúladenie svojich vnútroštátnych právnych predpisov s pozmenenou smernicou.
