Ako povedal Slosiarik agentúre SITA, ukázal to prieskum, ktorý urobila agentúra Focus pre televíziu Markíza. Výskum sa uskutočnil od 1. do 7. septembra formou osobných rozhovorov na vzorke 1002 respondentov.
Podľa výsledkov prieskumu by Hlas-SD volilo 18,5 percenta opýtaných. Interval spoľahlivosti bol v rozmedzí od 15,4 do 21,5 percenta. V poradí druhý Smer-SD by volilo 14,4 percenta opýtaných a interval spoľahlivosti bol od 11,6 do 17,1 percenta opýtaných. Slosiarik na otázku, či je reálne, že Smer-SD predbehne v popularite Hlas-SD, odvetil, že čisto štatisticky sa elektoráty Hlasu-SD a Smeru-SD už prekrývajú.
„Zo štatistického hľadiska sa to deje už dnes, aj keď nepredpokladám, že to tak reálne je. Zatiaľ aj iné prieskumy ukazujú také poradie, že prvý je Hlas a potom nasleduje Smer,“ vysvetlil sociológ. V porovnaní s prieskumom Focusu z júna tohto roka vidno, že Hlas-SD poklesol o 3,1 percenta a Smer-SD si polepšil o 2,4 percenta opýtaných. Podľa Slosiarika podrobnejšie údaje ukazujú, že podiel pôvodných voličov Smeru-SD na elektoráte Hlasu-SD klesá.
Slosiarik upozornil, že nárast podpory Smeru-SD je kontinuálny. „Je to prítomnosťou Roberta Fica vo verejnom priestore. Je podstatne viditeľnejší ako predseda Hlasu Peter Pellegrini. Ako keby na seba strhol pozornosť v rámci opozičného spektra. Nastoľuje témy, kritizuje, čo sa týka vyšetrovania káuz. Napríklad pri téme očkovania je pre túto časť politického spektra autentickejší Fico,“ zhodnotil sociológ.
Podľa neho je očkovanie politickou témou a vidno, ako sa miera zaočkovanosti prejavila v táboroch jednotlivých strán. „Peter Pellegrini nemôže s touto témou tak efektívne pracovať ako Robert Fico. Nechcem to však preceňovať. Sú aj iné témy, prečo je Fico pre časť opozičného spektra autentickejší,“ doplnil sociológ.
Zo septembrového prieskumu Focusu vyplynulo, že vládne hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa drží od júna na stabilnej úrovni 8,2 percenta. Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) v porovnaní s júnom stratila niečo vyše jedného percenta opýtaných. Dosiahla podporu 11,7 percenta. O necelé percento si pohoršila Sme rodina Borisa Kollára. Volilo by ju 6,7 percenta ľudí. Pod prahom zvoliteľnosti do parlamentu zostala koaličná strana Za ľudí so ziskom 2,2 percenta. Stratila podporu viac ako jedno percento.
Slosiarik hovorí že ide mierne pohyby v rámci štatistickej chyby. „Mnoho voličov sa nepresúva k inému politickému táboru a ani vnútri koalície sa niečo také nedeje. SaS ako keby už načerpala, čo mohla získať,“ poznamenal Slosiarik. Focus zbieral údaje do prieskumu ešte predtým, ako sa oficiálne ohlásil prechod šiestich poslancov Za ľudí do klubu SaS. Sociológ si myslí, že sklamaní voliči koalície sú vo „vyčkávacom móde“. „Títo ľudia budú možno na poslednú chvíľu odovzdávať svoj hlas. Čakajú, či spoločnosť vygeneruje novú politickú stranu alebo, či dôjde k nejakému spájaniu sa politických strán,“ dodal Slosiarik.
Kým v júni bolo hnutie Republika tesne pod prahom zvoliteľnosti do parlamentu, v septembrovom prieskume by Republiku volilo 6,8 percenta respondentov. Republika vznikla tento rok po tom, čo stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) opustili europoslanec Milan Uhrík a poslanci Národnej rady SR Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Eduard Kočiš a Miroslav Urban.
Sociológ hovorí, že Republika zjavne nenarástla na úkor strany Mariana Kotlebu. ĽSNS si drží od júna približne rovnakú podporu necelých päť percent. Podľa Slosiarika v štruktúre voličov Republiky je základ, ktorý tvoria bývalí voliči ĽSNS a potom sú to menšie tábory napríklad strany Vlasť alebo aj časti sklamaných voličov koalície, napríklad Sme rodina. „Ako keby Uhrík s Mazurekom boli viac akceptovateľnejší ako Kotleba,“ doplnil sociológ.
