Informovala o tom kultúrno-propagačná manažérka Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Bojnice Petra Gordíková. "Požiar Bojnického zámku 9. mája 1950 znamenal veľký zlom v jeho dejinách. Vyvolal obrovskú vlnu solidarity, ktorú spustili obyvatelia Bojníc. Tí hneď po uhasení ohňa spísali rezolúciu, ktorou vyzývali prezidenta, vládu, parlament, štátne i krajské úrady na okamžitú obnovu požiarom poškodeného zámku," spomenul archivár múzea Erik Kližan.
Obyvatelia podľa neho využili aj vplyv Bojničanov, ktorí práve zastávali významné funkcie v štátnej správe či samospráve. "Práce na rekonštrukcii začali takmer okamžite. Desiatky stavebných robotníkov, medzi nimi aj zruční bojnickí murári a tesári, dokázali svoj 'fortieľ', keď už v auguste 1951 boli hlavné práce hotové. Zámok opäť nadobudol svoju typickú romantickú siluetu," doplnil.
Pomedzi práce sa splnila aj ďalšia výzva bojnickej rezolúcie, keď sa 7. septembra 1950 zámok stal sídlom nového Krajského nitrianskeho múzea. "Múzeum takmer okamžite začalo s hľadaním vhodných zamestnancov a tí s inštaláciou v zámku uložených a z rôznych zvozov prinášaných historických predmetov. V duchu nových a moderných metód múzejnej práce bola vytvorená prvá expozícia venovaná archeológii v Nitrianskom kraji," ozrejmil Kližan s tým, že jej otvorenie bolo spojené s odovzdaním obnoveného zámku verejnosti.
Slávnosť spojená s veľkým zhromaždením verejnosti sa uskutočnila 2. septembra 1951 o 14.00 h na nádvorí zámku. "Okrem príhovorov pozvaných hostí na nej odznela prednáška o histórii Bojnického zámku, odhalili tam pamätnú tabuľu a návštevníci si pozreli novú expozíciu múzea. Slávnosť ďalej pokračovala kultúrnym programom s vystúpením hudobného orchestra, prednesom básní a ukážok slovenských tancov a tradičných dožiniek," dodal archivár múzea.
