Vyplýva to zo záverov rozsiahlej štúdie vedcov z Oxfordskej univerzity zverejnenej v piatok, uviedla agentúra AFP.
V štúdii publikovanej v britskom odbornom časopise The British Medical Journal (BMJ) vedci píšu o veľmi malom riziku vzniku porúch zrážanlivosti krvi, ktoré by mohli viesť k hospitalizácii alebo smrti krátko po očkovaní prvou dávkou vakcín od spoločností AstraZeneca a Pfizer. Naopak, riziko vzniku väčšiny porúch zrážanlivosti krvi bolo "podstatne vyššie a dlhodobejšie" po infekcii koronavírusom SARS-CoV-2.
Vedci, ktorí vo svojej práci skúmali údaje o takmer 30 miliónoch ľudí v Anglicku zaočkovaných prvou dávkou vakcíny od vlaňajšieho decembra do apríla tohto roku, odhadujú, že na desať miliónov ľudí zaočkovaných preparátom od AstraZenecy pripadá sedem prípadov mozgovej trombózy (tzv. trombózy intrakraniálneho venózneho systému, CVST). Na desať miliónov ľudí infikovaných koronavírusom však pripadá podľa nich 20 prípadov CVST.
Na desať miliónov ľudí zaočkovaných vakcínou od AstraZenecy zas podľa výskumníkov pripadá 66 prípadov žilových trombóz, pričom na desať miliónov ľudí s koronavírusom je to podľa ich odhadov až 12.614 prípadov žilových trombóz. U desiatich miliónov ľudí zaočkovaných vakcínou od spoločnosti Pfizer odhadujú v štúdii 143 prípadov cievnej mozgovej príhody. U ľudí s covidom je to však až 1699 prípadov.
Vedúca tejto štúdie Julia Hippisleyová-Coxová tiež zdôraznila, že riziko krvných zrazenín po očkovaní vakcínami proti covidu bolo iba krátkodobé, zatiaľ čo riziko vzniku krvných zrazenín u ľudí s covidom pretrvávalo počas celého štvortýždňového obdobia trvania výskumu. Napríklad pri vakcíne od Pfizeru podľa nej pretrvávalo zvýšené riziko mozgovej mŕtvice 15 - 21 dní.
