ZMOS kritizuje, že navrhovateľ zákona nerieši, či jeho návrh zvýši početnosť výstavby, alebo len zmení štruktúru stavaných bytov v prospech nájomného, a tým zrejme vytlačí cenu vlastníckeho bývania ešte vyššie. Legislatíva podľa samospráv takisto ignoruje ich úlohu v takomto modeli. "Aj pri zohľadnení faktu, že uvedený zákon vytvára určitý typ súkromného nájomného bývania, bude nevyhnutná spolupráca so samosprávou," uviedlo združenie s tým, že keďže zákon počíta so zvýšením početnosti bytov, vyvoláva to otázky súladu napríklad s územno-plánovacou dokumentáciou.
Samosprávy kritizujú aj založenie novej Agentúry pre podporu štátneho nájomného bývania. Je podľa nich vysoko riziková. "Podľa dôvodovej správy agentúra zo zákona musí mať formu záujmového združenia právnických osôb. Avšak nikde nie je uvedený dôvod, prečo nemôže mať inú podobu," podotklo ZMOS s tým, že agentúra, ktorej členmi majú byť zároveň právnické osoby zapojené do prevádzky štátneho nájomného bývania, nevzbudzuje dojem dôveryhodnosti a transparentnosti.
Vážnym problémom je podľa ZMOS aj nešpecifikovanie, kto má byť užívateľom systému podporovaného bývania. "Jediné, čo je možné z návrhu vyčítať, je, že má ísť o dospelú fyzickú osobu, bez dlhov v Sociálnej a zdravotnej poisťovni, bez dlhov v daňovom systéme, či exekučných konaní," vymenovalo združenie s tým, že o ďalších podmienkach má rozhodnúť vláda na návrh agentúry. ZMOS takisto upozornilo, že zákon neurčuje, kto bude vyhodnocovať splnenie týchto podmienok a pravidiel a ani to, kto rozhodne o pridelení konkrétneho bytu konkrétnemu nájomcovi.
Legislatíva tiež počíta so zníženou päťpercentnou daňou z pridanej hodnoty (DPH) a s rýchlejším odpisovaním (20 rokov namiesto 40). Toto považuje ZMOS za nesystémové. "Otázkou je, prečo – ak je záujmom štátu rozvíjať nájomné bývanie – by uvedené stimuly mali využívať len subjekty v systéme štátom podporovaného nájomného bývania, ale nie akýkoľvek subjekt, ktorý sa zaviaže prevádzkovať nájomné bývanie," pýta sa ZMOS.
