Radosť má z dvoch finálových účastí a smútok z toho, že v oboch behoch siahala na bronz... Po nich jej ostalo narazené koleno a hnev na seba, že nepridala povestnú čerešničku.
„Keby mi niekto pred MS povedal, že pobežím dve finále, myslím si o ňom svoje,“ prezradila sympatická dievčina. Po sobotnom finále na stovke cez prekážky, ktoré dokončili len štyri pretekárky, ju nakoniec diskvalifikovali...
„Som sklamaná, lebo som mala obrovskú šancu na dobrý výsledok. Také sú však prekážky a s tým, čo sa stalo, sa musím zmieriť. Po páde dvoch súperiek, ktoré som, samozrejme, vnímala, som asi veľmi chcela a ôsmu prekážku som zobrala ľavým kolenom a už som to neustála.
Ťažko sa hodnotí takýto výkon, ale už len fakt, že som sa do finále dostala, je veľká vec. Keď som išla do Nairobi, ani mi nenapadlo, že sa dostanem do finále a o dvoch už ani nehovoriac. To koleno sa zahojí, ale je škoda, že čerešničku sa mi na tortu nepodarilo dať, ale aj tak som veľmi spokojná,” zhodnotila trizevo svoje vystúpenie rodáčka z Hronca.
Určite, návrat domov s čerešničkou v podobe medaily by bol krajší, no študentka ŠOG Nitra dala o sebe výrazne vedieť aj bez nej! Jej šieste miesto na hladkej stovke, tri stotiny od cenného kovu, sa zapísalo do histórie slovenskej kráľovnej športov.
Veď Viktória je po Eve Gleskovej-Lehockej (8. vo finále na OH 1972 v Mníchove) len druhá Slovenka vo finále na 100 m na veľkom podujatí v histórii.
