Článok o tom napísal britský denník The Guardian. Výsadba stromov sa považuje za kľúčovú v riešení klimatickej krízy. Avšak plocha, na ktorú by bolo potrebné vysadiť dostatok stromov na kompenzáciu skleníkových plynov, ďaleko presahuje voľnú pôdu, ktorú krajiny majú. Zalesňovanie by tak zmenšilo výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorá je potrebná aj s ohľadom na rastúcu populáciu, uvádza sa v správe vydanej organizáciou Oxfam.
V správe autori tiež uvádzajú, že na výsadbu stromov možno použiť plochu najviac 350 miliónov hektárov bez toho, aby bolo narušené poľnohospodárstvo. Avšak stratégie rôznych krajín a podnikov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality by túto plochu mohli čoskoro prekročiť.
"Vo svete už teraz hladujú stovky miliónov ľudí. Krajiny a firmy sa musia najprv snažiť svoje emisie znížiť (a až potom uvažovať, ako ich kompenzovať). Tiež je potrebné znížiť emisie z poľnohospodárstva, čo je druhý najväčší producent emisií na svete," uviedla spoluautorka správy Nafkote Dabiová, ktorá sa v Oxfame zaoberá otázkami klímy.
Autori chcú upozorniť aj na ďalšie riešenia klimatickej krízy, ktoré by neohrozovali poľnohospodárstvo. Podľa analýzy sú vhodnejšie prirodzenejšie riešenia, ako napríklad agrolesníctvo - čo je kombinácia poľnohospodárskej produkcie a pestovania drevín -, pasienkárstvo a iné.
