Čerstvá česká štyridsiatnička sa v Tokiu neprebojovala z kvalifikácie do hlavnej súťaže oštepárok a pri jej mene zostalo v utorok zapísaných iba 60,52 cm. Čiže o 42 cm menej ako bolo treba na postup do štvrtkového finále. Svetovej rekordérke to na Národnom olympijskom štadióne stačilo na 14. miesto.
"Nevydarilo sa mi asi všetko. Moje telo nevydalo potrebné signály, aby to dnes poriadne vystrelilo. Mne to nestrieľalo vôbec," sebakriticky uviedla Barbora Špotáková v rozhovore na webe iDnes.cz a pokračovala: "Keď máte len tri hody v kvalifikácii, dá sa to len veľmi ťažko zmeniť. Na tréningu to zväčša zvládnem, ale dnes to nebol môj deň. Som sklamaná najmä kvôli ľuďom, ktorí sa o mňa starajú a veria mi. Našťastie oni vedia, že také veci sa stávajú komukoľvek. Kvalifikáciou neprešli viaceré oštepárky, ktoré hádžu ďalej ako ja."
Trojnásobná majsterka sveta a držiteľka medailového kompletu z majstrovstiev Európy priznala, že jej chýbala dynamika v rozbehu. "Veľmi negatívne na mňa pôsobila horúčava. Pokladám sa za hypermobilného človeka a v tej horúčave som bola ako žuvačka. Pri oštepe potrebujem mať telo ako pružina a nie ako žuvačka. Nechcem sa však na to vyhovárať," pokračovala Špotáková.
Na olympijských hrách debutovala ako 23-ročná v Aténach 2004. Po dvoch zlatých v Pekingu 2008 a Londýne 2012 prišiel ešte bronz v Riu de Janeiro 2016, ale Tokio 2020 jej už nevyšlo. Neľutuje spätne, že si predĺžila kariéru do štyridsiatky? "Vôbec nie. Boli to pekné dva roky s novým trénerom. Vyhrala som preteky Diamantovej ligy, dostala som sa aj do zürišského finále. Tragické to teda nie je. Atletika má stále baví. V Tokiu som veľmi túžila hodiť dobrý výkon aj pre syna Janečka, ktorý to doma veľmi prežíva a rád si aj privstane na moje preteky," uviedla mama dvoch synov - osemročného Janka a trojročného Darka.
Špotáková priznala, že jej veľmi chýbali diváci na štadióne. Nostalgicky spomína najmä na olympijský sviatok v Londýne spred deviatich rokov, ktorý bol podľa nej oslavou športu, radosti a stretávania sa ľudí. "Táto olympiáda v Tokiu je v porovnaní s Londýnom otočka o 180 stupňov. Dnes sú v móde hybridné autá a Tokio je presne taký olympijský hybrid. Je to divadelná verzia olympijských hier. Ako keď Tri sestry hrali doma v obývačke a vďaka technike si to pozerali ľudia vo svojich obývacích izbách. Olympiáda má prinášať okrem kvalitného športu aj natrieskané hľadiská, kde sa ľudia tlačia na seba, fandia a spolu prežívajú emócie. To všetko v Tokiu nie je," zamyslela sa česká multišampiónka.
Na druhej strane rodáčka z Jablonca nad Nisou priznala, že v dnešnej "covidovej" dobe je vďačná aj za to, že v Tokiu vôbec mohla hádzať. "Už včera večer som oslavovala, že som mala negatívne všetky testy a mohla som súťažiť. Už to samo osebe je dobré," priznala.
Núkajúcu sa otázku o prípadnom konci kariéry zatiaľ rezolútne zrušila. "S hlavou dolu určite nechcem končiť. Stále mám chuť pokračovať a nie sa lúčiť pred prázdnym štadiónom. Ak budem mať pocit, že prichádza povestná bodka, tak... Ale nie, bodky nech si robia iní ľudia, nie ja. Ak budem mať pocit, že nastal čas konca, nebudem to hrotiť," dodala Špotáková pre iDnes.cz.
