Náš najúspešnejsí MMA bojovník Attila Végh toho má pred kamerami za sebou viac než mnohí vyštudovaní herci. A to zďaleka nie je všetko!
Attila sa rád predvádzal už ako malé dieťa. „Akonáhle som však zbadal kameru, bál som sa a mal som pred ňou veľký rešpekt, proste som sa hanbil. Inak som bol veselý, čiperný a robil som zloty. Medzi kamarátmi a rodičmi som stále šaškoval a bavil ich tak ako aj teraz. Mentálne som sa teda nezmenil,“ smeje sa šampión.
Z kamery nemal dobrý pocit
Tréma pred kamerami sa nezmiernila ani vtedy, keď už profesionálne športoval. „Keď som mal prvé zápasy a musel som ísť na nejaký rozhovor do klietky, upozornil som dopredu moderátora, nech ma tam ani nevolá, lebo som sa strašne hanbil a radšej by som si trikrát zopakoval zápas, než niečo povedal. Z kamery som nemal dobrý pocit. Možno to bolo aj tým, že som nevedel dobre po slovensky, síce ani teraz neviem,“ hovorí s humorom sebe vlastným a pokračuje.
„Dlhoročné skúsenosti a prax mi pridali na sebavedomí, už sa nebojím rozprávať po slovensky a neprekáža mi ani kamera.“ Od rozhovorov prešiel k nakrúcaniu rôznych televíznych šou a seriálov. Čo podľa neho však odštartovalo jeho hereckú kariéru? „Odštartoval som sám seba, som herec odjakživa,“ zasmeje sa.
„Ako som spomínal, stále som sa predvádzal, ale vždy som vycítil mieru, kedy je to ešte vtipné, aby som neprekročil nejakú hranicu a nebol som trápny. Samozrejme som nechcel ani nikoho uraziť. Tak sa však naozaj všetko začalo, keď som robil Oktagon, točili sa rôzne upútavky. Vtedy som pochopil, že sa nemusím na nič hrať, vedel som ukázať sám seba, aký naozaj som. K športu, ktorý robím, to patrí. Učím to aj svojich zverencov, že MMA nie je len šport, ale aj šoubiznis. Človek sa musí teda vedieť predať, aby bol zaujímavý. Ak vyhráte brutálny zápas, bude sa o tom rozprávať týždeň a zabudne sa na to. Ak však máte charizmu, máte vyhraté.“
Sajfa ho provokuje
Úlohy, kde by mal mať veľa dialógov, Attilu nelákajú. „Keď ma oslovia na nejakú rolu do seriálu, vždy poviem dopredu, že tam nechcem veľa hovoriť. Ťažko sa mi hrá, keď do toho neviem dať sám seba, pretože keď dostanem nejaký text, ktorý sa musím naučiť, to už nie som ja. Vžiť sa do nejakej inej úlohy je pre mňa veľmi ťažké. Keď mi povedia, že sa mám zahrať na niekoho iného, ale vlastnými slovami, ide mi to jednoduchšie.“
Humorné situácie určite vytvára aj fakt, že Attila nehovorí úplne spisovne po slovensky. Jeho rodná reč je maďarčina. „Teraz už mám lepšiu slovenčinu, pretože v Trnave žijem už šesť rokov, ale jasné, že je najviac smiešne, keď sa neviem vyjadriť.“ Napriek mnohým skúsenostiam má Attila stále trému. „Už je však minimálna, roky pred kamerou spravili svoje.“
Najlepšie sa cíti v šou, kde ide všetko spontánne a cítiť chémiu medzi ním a moderátorom. „Výborné to bolo s Petrom Marcinom, stačia mi tri minúty na oťukanie a už viem, či si môžem robiť srandu alebo nie. Tiež so Sajfom sa mi robí dobre, je taký malý, divý, furt ma provokuje. Vie, dokedy môže do mňa rýpať, a tiež ja doňho. Základ je naozaj spontánnosť, potom to je vtipné a vznikajú humorné situácie. Veľmi rád sa takto prezentujem, pretože ukazujem sám seba, aký som naozaj. Keď to ľudí baví, veľmi rád do projektu idem.“
