Jozef Vajda (65): Stretnutie s ním mi robilo radosť
Ako študent VŠMU som sa stretol s Milanom Lasicom a Julom Satinským. Bola to jedna z mojich prvých inscenácií, prvá veľká skúsenosť. Išlo o operetu a spievalo sa na playback. Bol som na to patrične hrdý, že môžem hrať s týmito dvoma veľkými hviezdami. Veľmi som si to vážil. Zároveň to bola moja prvá spolupráca s režisérom Jankom Roháčom. Spomínam si na to veľmi živo. Šiel som na pľac so stiahnutým žalúdkom a s obavami, ale Julo s Milanom boli výnimoční.
Julo bol mimoriadne úžasný, uľahčil mi tú prácu, pomohol mi humorom a Milan svojimi pripomienkami a tiež veľkým humorom. Boli však odlišní. Pred Milanom mal človek väčší rešpekt a Julo bol ten, ktorý ťa opantal svojou bezprostrednosťou. Priznám sa, že každému som s nadšením hovoril, s kým hrám. Vôbec nikto mi neveril, že som sa s takými ľuďmi sa dostal do kontaktu. Bol som na to hrdý a dalo mi to v živote veľa. Potom som s Milanom robil niekoľko vecí, v istom období do roku 1990 som s ním viackrát hral. V 1989 som sa s Julom a s Milanom stretol v inscenácii ruského autora, ktorú ale vymazali z pásov.
Naposledy som s Milanom účinkoval v Zlatých časoch, kde sme boli s Marošom Kramárom. Prichádzal som do štúdia a povedali mi, že Milan nemá ktovieakú náladu. Prišiel som do maskérke a Milan zrazu chytil takú úžasnú náladu, výborne sme si pokecali... Bol z toho krásny večer, veľmi príjemný. Ja som sa s ním mal vždy o čom zhovárať, zaujímal sa nielen o mňa ale aj o môjho brata. Veľmi ho zaujímali všetky výsledky v rámci tenisu. Na túto tému sme sa zvykli tiež baviť.
Každí stretnutie s ním bolo úžasné. Naposledy pred prázdninami som sa s ním stretol pred SND, kráčal do obchodného centra. Ja som kráčal do divadla. Hovoril mi, že bol hrať golf v Hainburgu a že si nezobral vozík. Urobil vraj poslednú veľkú chybu svojho života, lebo sa strašne veľa nachodil. Bolo to milé, obdivoval som ho, že vôbec v tomto veku ešte ide hrať golf. Každé stretnutie s ním mi urobilo veľkú radosť.
