Tamojší civilisti boli podľa neho ponechaní napospas "zabíjaniu" zo strany hnutia Taliban. Informuje o tom agentúra AFP. "Afganské ženy a dievčatá utrpia neopísateľnú ujmu. Je to chyba... Práve sú ponechaní napospas, aby boli zabíjaní týmito veľmi brutálnymi ľuďmi, a to mi láme srdce," povedal Bush pre nemeckú stanicu Deutsche Welle.
Bývalý americký prezident, ktorý do Afganistanu poslal vojakov na jeseň roku 2001 po septembrových útokoch na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku, verí, že nemecká kancelárka Angela Merkelová "to pociťuje rovnako". Bush uviedol, že Merkelová, ktorá má v politike skončiť neskôr tento rok po 16 rokoch pri moci, priniesla "úroveň a dôstojnosť do veľmi dôležitej pozície a podnikla veľmi ťažké rozhodnutia".
Americké jednotky a sily NATO sa začali sťahovať z Afganistanu začiatkom mája a ukončiť odsun by mali do 11. septembra – 20 rokov po svojom príchode do tejto vojnou zmietanej krajiny, píše AFP.
Väčšina z 2500 amerických vojakov a 7500 vojakov NATO, ktorí boli v krajine v čase, keď úradujúci prezident Joe Biden v apríli ohlásil podrobnosti stiahnutia, už Afganistan opustila. Ponechala tak afganské bezpečnostné sily, aby bojovali proti posmelenému Talibanu, ktorý sa zjavne sústreďuje na vojenské víťazstvo.
Krajina čelí kríze v čase, keď vzbúrenci získavajú územie vo vidieckych oblastiach, čo vedie k novej vlne vnútorne vysídlených rodín. Situáciu dodatočne komplikuje nový výskyt ochorenia COVID-19.
Organizácia Spojených národov (OSN) v nedeľu uviedla, že vzmáhajúci sa konflikt spôsobuje v krajine "viac utrpenia", a vyzvala na pokračujúcu finančnú pomoc. Biden však nástojí na tom, že je čas účasť USA na vojne ukončiť a Afganci by mali začať budovať vlastnú budúcnosť, uzatvára AFP.
