Tento zákon podľa hlavy štátu sleduje legitímny cieľ, ktorým je vysporiadanie sa s totalitnou minulosťou. Ako informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec, hlava štátu však okrem nesporného prínosu a opodstatnenosti tejto legislatívy vníma aj niektoré legitímne výhrady.
„V tomto kontexte treba poukázať na doterajšiu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), v ktorej posudzujúc obdobné úpravy v rôznych postkomunistických štátoch Rady Európy súd v zásade akceptoval ako primerané také úpravy, ktorými sa znížili starobné dôchodky na úroveň priemerných dôchodkov v štáte. Právna úprava by totiž nemala presahovať rámec primeraného postupu pri odnímaní politicky motivovaných benefitov. Tieto skutočnosti je potrebné zohľadniť a zmenou zákona sa vyhnúť potenciálnym problémom tejto právnej úpravy," priblížil Strižinec.
Dodal, že prezidentka požiadala premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby vláda iniciovala novelu zákona, ktorou budú uvedené výhrady odstránené. Pokiaľ by takáto novela prijatá nebola a zákon by mal platiť v takejto podobe, prezidentka bude podľa Strižinca nútená obrátiť sa na Ústavný súd SR.
Opatrenie sa dotkne osôb, ktoré sa podieľali na riadení a výkone politicky motivovanej represie v období komunizmu, respektíve pracovali v inštitúciách a organizáciách, ktorých hlavným poslaním bolo „udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu". Zákon má zároveň podľa predkladateľov slúžiť aj ako varovanie do budúcnosti, že porušenia základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebudú tolerované a osoby, ktoré taký režim podporujú, nebudú za svoju službu v prospech neho žiadnym spôsobom privilegované.
