Poskytuje vojensko-strategický rámec použitia Ozbrojených síl (OS) SR. Pomenúva tiež základné požiadavky na ich pripravenosť a rozvoj spôsobilostí, ktoré budú ďalej rozpracované v rámci tvorby vojnového modelu a zdrojovo udržateľného modelu OS SR. Nadväzuje na obrannú a bezpečnostnú stratégiu. Vojenská stratégia SR reaguje na kľúčové aspekty v bezpečnostnom prostredí SR. Za najvážnejšiu potenciálnu hrozbu považuje ozbrojený útok. V tejto súvislosti predkladatelia poukazujú napríklad na vysokú mieru dynamiky vývoja a nízku mieru predvídateľnosti, zvyšovanie kapacít ozbrojených síl a jadrových síl štátov, narastanie spôsobilostí neštátnych aktérov či nárast nestability a napätia medzi štátmi.
Škody porovnateľné s následkami ozbrojených útokov môže podľa stratégie spôsobiť aj kybernetický útok. Ako hrozby pomenúva materiál aj hybridné pôsobenie, dezinformačné kampane, ktoré môžu pôsobiť aj vo vnútri ozbrojených síl, ale tiež použitie zbraní hromadného ničenia, globálne zdravotné hrozby, extrémizmus, terorizmus a nelegálnu migráciu. Stratégia pracuje tiež s možnými scenármi potenciálneho ozbrojeného konfliktu. Konštatuje sa v nej, že bezpečnostné záujmy SR sú previazané s hrozbami pre bezpečnosť a stabilitu jej spojencov a partnerov. Zároveň upozorňuje na možné stupňujúce sa hybridné pôsobenie pod prahom konvenčného ozbrojeného konfliktu. Stratégia sa tiež venuje možným charakteristikám konvenčného ozbrojeného konfliktu.
Za najúčinnejší spôsob zabezpečovania svojej obrany považuje Slovenská republika kolektívnu obranu. Stratégia približuje tiež možnosti vojenskej reakcie v prípade rôznych druhov útokov. Definuje tiež požiadavky na pripravenosť a rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl.
