Obaja sú nepočujúci, no záľubu našli v snímaní krás Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a výsledkom je kniha obsahujúca 72 unikátnych záberov. Novému Času prezradili, ako vznikali. Adam (31) a Matej (38) precestovali celý kraj a na niektoré miesta sa museli vrátiť viackrát. Hodiny napríklad čakali na západ slnka, alebo sa pre silnú búrku či dážď museli vrátiť neskôr.
Výsledkom je kniha so 72 fotografiami, kde sú Malé Karpaty, Podunajsko a Dunaj, Záhorie, Bratislava, vinohrady, historické pamiatky a centrá malebných miest a obcí. „S nápadom prišiel župan BSK Juraj Droba. Páčili sa mu fotky a je známy aj ako podporovateľ sluchovo postihnutých ľudí,“ prezradil Adam. Hlavnou myšlienkou bolo predstaviť Bratislavský kraj z inej perspektívy.
Bratov oslovila župa zrejme preto, že už mala skúsenosť s ich výstavou. „Pre nás je to rodný kraj, tak máme z tohto priestoru aj najviac fotografií,“ doplnil Matej. „Ťažko uprednostniť niektoré miesto, ale azda je to okolie Dunaja, ktoré túto krajinu charakterizuje, staré mlyny a západ slnka nad krajinou,“ prezradil, ktoré sú jeho najobľúbenejšie zábery.
Vo fotoknihe sú aj panoramatické zábery či foto z dronu. „Každé miesto sme fotografovali z viacerých miest a niektoré sme kvôli počasiu navštívili aj niekoľkokrát, kým sme ‚cvakli‘ taký záber, s ktorým sme boli spokojní,“ prezradili svorne. Často stáli so statívmi kúsok od seba a doma porovnávali. „Nik asi neveril, ako sa s dvoma rôznymi aparátmi a dvoma uhlami pohľadu dá tá istá vec nafotografovať úplne inak,“ zasmiali sa sympaťáci.
Bratov teší, že BSK dal pri tomto projekte prednosť postihnutým. „Je to silné gesto, ktoré nám aj komunite sluchovo postihnutých vlialo veľa síl do budúcnosti,“ dodali s tým, že kraj vyzdobil očkovacie centrum na futbalovom štadióne niektorými vybratými fotografiami z tejto knihy. „Ide o veľkoformátové inštalácie,“ odhalili s tým, že snímky Devína či bobrej hrádze ich stáli poriadne veľa síl.
Plánujú ďalšie projekty
Začali ešte v roku 2018 a skončili tesne pred vypuknutím pandémie. „Výsledok prekonal očakávania,“ spokojne zhodnotili s tým, že ich hendikep predstavoval aj akúsi pomyselnú výhodu. Ticho ich odfiltrovalo od vzruchov okolia. Adam s Matejom by radi nafotili aj niečo s magistrátom a rodnou Petržalkou.
„Finančne to nie je náročné, je to len cvakanie, ako nám raz jeden záujemca o kúpu fotografie povedal, keď som si za fotoobraz z Tatier pýtal nie vysoký honorár. Vraj jedno cvaknutie nemôže takmer nič stáť,“ zachmúril sa Matej s tým, že tam pre fotku, s akou sú spokojní, vycestovali nočným vlakom trikrát za sebou a investovali do techniky, čo sa prejavilo na výsledku.
„Tak sme mu priateľsky naznačili, že nech skúsi vycestovať sám a cvaknúť si zadarmo. Dnes má azda každý možnosť mať kvalitný fotoaparát, ale asi už nie každý dokáže v priestore kompozične vidieť a nájsť si aj čas,“ uviedol Matej s tým, že brat vyhral v Hamburgu fotosúťaž na prvý pohľad jednoduchým záberom krajiny v konkurencii nádherných snímok zo sveta! „Podľa poroty vyhral za jedinečné videnie istého okamihu a kompozičného usporiadania, a to ešte porota netušila, že to bol malý kúsok krajiny obklopený neporiadkom. On ten kúsok videl...“ uzavrel.
