Nebezpečenstvo hrozí zo strany militantného hnutia Taliban i teroristickej organizácie Islamský štát. Píše o tom agentúra AP.
Hnutie Taliban v posledných týždňoch dobylo viaceré územia, ktoré boli pod kontrolou vládnych síl. Mierové rokovania medzi afganskou vládou a Talibanom uviazli na mŕtvom bode, pripomína AP.
Takisto existujú obavy, že občianska vojna v Afganistane sa po odchode zahraničných vojakov prehĺbi a stále hrozí nebezpečenstvo aj zo strany džihádistickej skupiny Islamský štát (IS), hoci bola v roku 2019 porazená.
Spojené štáty v piatok oznámili, že afganským silám po takmer 20 rokoch odovzdali Bagrám, svoju hlavnú vojenskú základňu v Afganistane. Odchod Američanov z tejto základne je podľa AP jasným znakom toho, že posledných 2500 až 3500 amerických vojakov Afganistan opustilo alebo čoskoro opustí.
K odchodu vojsk USA z Afganistanu by tak mohlo prísť o niekoľko mesiacov skôr, ako sľuboval americký prezident Joe Biden. Ten určil ako dátum odchodu symbolicky 11. september, teda deň 20. výročia teroristických útokov v Spojených štátoch z roku 2001.
Koniec vojny v Afganistane však stále nie je jasný ani pre USA a ich spojencov, píše AP.
Veliteľ Centrálneho velenia armády Spojených štátov (USCENTCOM) generál Frank McKenzie bude mať až do septembra právomoc chrániť afganské sily pred Talibanom. McKenzie môže nariadiť útoky amerických vojenských lietadiel zo základní mimo Afganistanu, píše AP s odvolaním sa na predstaviteľov americkej armády, ktorí si želali zostať v anonymite.
Vedenie USA tvrdí, že jedinou cestou na dosiahnutie mieru v Afganistane je dohoda dosiahnutá prostredníctvom rokovaní. USA vlani vo februári podpísali s Talibanom dohodu o prímerí, v ktorej sa výmenou za bezpečnostné záruky zaviazali stiahnuť svoje jednotky z Afganistanu do polovice roka 2021.
Taliban však podľa predstaviteľov USA podmienky tejto dohody nedodržiava, hoci Američania pokračujú v sťahovaní svojich jednotiek z krajiny.
Spojené štáty sa do pozemných vojenských operácií v Afganistane nezapojili od roku 2014, píše AP. Protiteroristické sily však odvtedy prenasledujú extrémistov pomocou lietadiel zo základní v Afganistane. V budúcnosti budú USA môcť uskutočňovať tieto útoky – a takisto poskytovať podporu afganským silám – zo základní mimo územia krajiny.
USA už viac nebudú poskytovať výcvik a poradenstvo afganským silám. Kontingent zložený zo 650 vojakov umiestnených v priestoroch amerického veľvyslanectva v Afganistane bude ochraňovať amerických diplomatov a v prípade potreby pomáhať pri ochrane medzinárodného letiska v Kábule. Bezpečnosť tohto letiska by malo zabezpečovať i Turecko, pripomína AP.
USA si takisto chcú ponechať právomoc uskutočniť letecké útoky proti teroristickej skupine al-Káida a ďalším teroristickým skupinám v Afganistane v prípade, že ohrozia územie Spojených štátov.
