„Keď som mala približne osem rokov, posmievali sa mi za moje pehy, zuby a volali ma grahamový rožok. Sú to také tie detské veci, ktoré však deti, ktorým sa posmievajú, berú dosť vážne. Za svoje pehy som sa hanbila až do nejakých pätnástich rokov, ale keď som začala s modelingom, tak mi všetci hovorili, že práve pehy ma robia výnimočnou a jedinečnou. Vtedy som pochopila, že sa za to nemusím už viac hanbiť,“ povedala Novému Času.
Otcovi odpustila
Ľahké to nemala ani ako-násťročná. Počas toho, ako si prechádzala náročným obdobím puberty, si jej otec zbalil kufre a odišiel. „Otec nás opustil, keď som mala štrnásť rokov a moja sestra štyri. Ja som bola v tom tínedžerskom veku a bolo to pre mňa ťažšie obdobie,“ priznala. Skoncová chcela po odchode otca svojej mame finančne pomôcť. „Keby otec neodišiel, nevybrala by som sa ako-násťročná do modelingu zarábať peniaze, aby moja rodina mala z čoho žiť,“ dodala.
Myslí si, že keby sa to nestalo, nenaučila by sa jazyk, neprecestovala celý svet a nestretla množstvo inšpiratívnych a tvorivých ľudí, ktorí sú dnes jej priateľmi. Postupne sa tiež naučila ľuďom odpúšťať. Dokonca aj svojmu otcovi. „Musel prejsť určitý čas, aby som mu odpustila. Dnes však máme s otcom pekný vzťah, ja som mu za to aj vďačná, pretože keby neurobil to, čo urobil, by som možno nebola tam, kde teraz som. Všetko je to tak, ako má byť,“ dodala na záver.
