Potom je možné vývoj udržať mäkkými opatreniami. Na diskusii zástupcov odboru hotelierstva a gastronómie (HoReCa) a českých vládnych predstaviteľov to v piatok povedal slovenský epidemiológ Rastislav Maďar, pôsobiaci v Česku. Podľa Maďara je málo pravdepodobný scenár, že nastane útlm epidémie. "Tomu neverím, takí naivní nemôžeme byť," povedal.
Ďalšou možnosťou je, že infekcia bude postihovať lokálne ohniská a kolektívy neočkovaných. Za predpokladu dobrej zaočkovanosti sa ale nebude šíriť plošne. Za pomerne pravdepodobný označil Maďar scenár, že na jeseň sa zhorší epidemiologická situácia a bude stúpať reprodukčné číslo. To udáva, koľko ďalších ľudí v priemere nakazí jeden pozitívne testovaný. Teraz je dlhodobo pod hodnotou jedna, čo znamená, že epidémia klesá.
"Epidémia je rizikovejšia v zimných obdobiach o desiatky percent," povedal Maďar. Tento scenár počíta s tým, že by sa zhoršenie situácie neprejavovalo v nemocniciach, teda, že by nemocnice neboli zahltené ľuďmi s ťažkým priebehom ochorenia. Potom by podľa Maďara bolo možné udržať epidémiu pomocou tzv. mäkkých opatrení, ako je napríklad nosenie ochrany úst a nosa, dezinfekcia rúk a dodržiavanie rozstupov.
Najhorším variantom by bolo to, že bude stúpať epidémia a zároveň sa to prejaví v nemocniciach. Podľa Maďara je rizikom, že časť najstaršej populácie stále nie je očkovaná. Potrebné je podľa neho presvedčiť aj mladších ľudí, ktorí nevnímajú covid-19 ako riziko, aby sa očkovať nechali. Podľa Maďara napríklad vo Veľkej Británii klesá priemerný vek hospitalizovaných, v nemocniciach sa končia kvôli covidu i deti.
Za ďalšie riziko označil Maďar variantu delta, ktorá je známa ako indická. "Od momentu importu do zeme (...) má tendenciu za mesiac až dva vytlačiť britský variant," konštatoval. Pred touto mutáciou sú navyše podľa neho chránení len ľudia, ktorí dostali obe dávky očkovania. Podľa prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu Tomáša Prouzu je potreba sa teraz sústrediť na to, ako zabrániť ďalšiemu plošnému lockdownu na jeseň.
Povedal, že sa spoločne s Maďarom snaží o nastavení automatických záchranných bŕzd, ktoré by sa pri zhoršení epidémie spustili. Podľa neho je tiež potrebné, aby štát dal dosť peňazí na sekvenovania vzoriek, čo je metóda, ktorá môže odhaliť mutácie koronavírusu. Nutný je podľa Prouzu tiež jednotný prístup krajských hygienických staníc. Maďar potvrdil, že cieľom je nastaviť systém tak, aby sa nemuselo plošne zatvárať.
Maďar sa domnieva, že niektorí ľudia teraz epidémiu podceňujú, nenosia ochranu nosa a úst tam, kde je povinná, nedodržiavajú vzdialenosti alebo s cieľom vyhnúť sa karanténe podvádzajú pri cestovaní a neuvádzajú, z ktorej krajiny skutočne cestujú. Podľa Maďara je ale stále dôvod k opatrnosti. Ohniská covidu v Afrike podľa neho ešte nejakú dobu budú, aj niektoré ázijské krajiny na tom s očkovania nie sú tak ďaleko. Prouza vyzval politikov, aby si ako jedno z hlavných tém pre nasledujúce dva až tri roky vzali tému zdravie obyvateľov ČR.
Podľa neho epidémia covidu-19 ukázala, že mnohí Česi nedbajú na svoje zdravie, čo má dopady nielen do zdravotníctvo, ale aj do ekonomiky. Maďar sa domnieva, že by mala vzniknúť jedna centrálna inštitúcia po vzore napríklad nemeckého Inštitútu Roberta Kocha. Mala by poskytovať jednotné odborné stanoviská, byť financovaná štátom a zamestnávať špičkových odborníkov.
