Agentúra AFP tiež informovala, že 194 členských štátov WHO rozhodlo, že na november zvolajú mimoriadne zasadnutie, na ktorom sa budú zaoberať vypracovaním návrhu dohovoru alebo zmluvy o pripravenosti a reakcii na pandémiu. Ide o nástroj, ktorý požadovala WHO i niektoré ďalšie krajiny vrátane Francúzska a Nemecka.
Ako informovala agentúra AFP, rezolúcia so zámerom reformy WHO bola prijatá v posledný deň 74. zasadnutia WHO, ktoré generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus označil za "jedno z najdôležitejších v histórii WHO". Vzhľadom na pandémiu sa zasadnutie konalo v režime videokonferencie.
Podľa AFP dominovala diskusiám na týždeň trvajúcom zasadnutí v Ženeve reforma WHO a jej schopnosti koordinovať reakciu na globálne zdravotné krízy a predchádzať budúcim epidémiám.
Počas uplynulého týždňa delegácie členských štátov WHO vzali na vedomie niekoľko správ nezávislých odborníkov, ktoré odhalili zlyhania WHO, ale aj samotných krajín, pri zvládaní koronavírusovej pandémie. Na základe toho aj vzišla požiadavka na rozsiahle reformy tzv. varovných a preventívnych systémov.
Jedna zo správ, predložených plénu, deklarovala, že pandémii vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 sa dalo vyhnúť a že WHO vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej pohotovosti neskoro - až na konci januára roku 2020.
Rezolúciu s názvom Posilnenie pripravenosti a reakcie WHO na mimoriadne situácie v zdravotníctve, ktorá bola odobrená v pondelok, navrhli okrem iného USA a Európska únia.
V texte sa zdôrazňuje, že za prípravu a reakciu na zdravotné krízy "sú primárne zodpovedné vlády, ktoré v tomto ohľade zohrávajú rozhodujúcu úlohu". Rezolúcia však berie na vedomie "kľúčovú vodcovskú úlohu", ktorú zohráva WHO v rámci systému OSN pri zdravotných krízach, a poznamenáva, že očakávania medzinárodného spoločenstva "vo všeobecnosti presahujú súčasné kapacity" WHO.
Na základe tohto uznesenia bude vytvorená pracovná skupina pre posilnenie pripravenosti a reakcie WHO na mimoriadne situácie v oblasti zdravia.
Dokument tiež vyzýva WHO, aby spustila pilotný projekt na hodnotenie úrovne pripravenosti každého štátu na pandémiu, ako to vo svojej sfére robí Rada OSN pre ľudské práva. Zároveň vyzýva štáty, aby posilnili svoje kapacity v oblasti verejného zdravia, a najmä aby "zvýšili svoju kapacitu na zisťovanie nových hrozieb".
Rezolúcia tiež požaduje "včasné hlásenie informácií o stave verejného zdravia" do ústredia WHO a "posilnenie schopnosti WHO rýchlo a správne hodnotiť ohniská chorôb, ktoré môžu vytvárať naliehavú situáciu v oblasti verejného zdravia, a to aj v medzinárodnom rozmere".
Záver rezolúcie obsahuje výzvu k členským štátom WHO, aby sa "usilovali o zabezpečenie primeraného, flexibilného, udržateľného a predvídateľného financovania rozpočtu programov WHO", keďže zatiaľ tvoria povinné príspevky štátov iba 16 percent rozpočtu WHO.
Pandémia vyvolaná koronavírusom SARS-CoV-2 si za vyše rok svojho trvania vyžiadala celosvetovo najmenej 3,5 milióna obetí, pripomenula AFP.
