V tejto súvislosti ZMOS uplatnilo sedem zásadných pripomienok. Zároveň žiada predloženie vládneho návrhu zákona. TASR o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
ZMOS tvrdí, že navrhovaná legislatívna iniciatíva okrem toho, že zavádza absolútne nesystémové prvky do školského zákona, hrubo zasahuje do samosprávnych kompetencií miestnej územnej samosprávy. "Žiadame, aby sa problém povinného predprimárneho vzdelávania riešil komplexne, po absolvovaní odbornej diskusie a vládnym návrhom zákona, ktorý bude takú závažnú systémovú zmenu v systéme výchovy a vzdelávania riešiť v súlade s kompetenciami a možnosťami štátu a v súlade s kompetenciami a možnosťami samosprávy," uviedol expert ZMOS na školstvo Zdenko Krajčír.
Zároveň združenie vyzýva predkladateľov dopracovať doložku vplyvov v časti dosahov na rozpočty miest a obcí na tento a nasledujúce tri roky a uviesť zdroj na vykrytie nákladov.
"Navrhovaným zákonom sa ukladajú samospráve nové povinnosti a úlohy, a to bez krytia nákladov spojených s plnením týchto úloh. Predkladatelia v doložke vplyvov tvrdia, že novela nemá vplyv na verejné rozpočty, teda predpokladajú, že nové úlohy bude samospráva plniť bez nároku na finančné prostriedky. Ak naozaj navrhovaná zmena nemá vplyv na verejné rozpočty, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, služby pre občana a dokonca ani na rodinu, tak potom takýto zákon nepotrebujeme a žiadame návrh stiahnuť z legislatívneho konania," poznamenal Krajčír.
ZMOS žiada povinné predprimárne vzdelávanie legislatívne upraviť tak, aby obdobne ako povinná školská dochádzka bolo zaradené do systému preneseného výkonu štátnej správy v školstve. "V návrhu zákona sa dokonca navrhuje, že štát prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy v školstve bude mať kompetenciu určovať materskú školu, ktorá bude musieť prijať dieťa na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania bez ohľadu, či dieťa má trvalý pobyt v obci, ktorá si materskú školu zriadila, alebo nie. A to je jednoducho neprípustné," zdôraznil Krajčír.
