Na oddelení dlhodobo chorých v kežmarskej nemocnici dobrovoľne pomáha rehoľná sestra. Pani Emília z Jarovníc (okr. Sabinov) je totiž navyše povolaním zdravotná sestra.
„Do rehole som vstúpila takmer pred 40 rokmi a mojím základným povolaním je zdravotná sestra. Ešte pred mojím nástupom na strednú školu bolo veľa protestov voči tomu, aby som šla na zdravotnícku školu. Dokonca triedny učiteľ prišiel presviedčať mojich rodičov, aby ma dali na gymnázium. U svojich rodičov som sa stretla s veľkou rozvahou i podporou a pre mňa nebolo žiadnej inej cesty,“ opisuje svoje študentské časy.
V roku 1978 bola zdravotná škola výberovou školou a dostať sa na ňu bolo veľmi ťažké. Ako hovorí v rozhovore pre AGEL SK, tvrdo pracovala, aby ju prijali. Podarilo sa to a šťastne zmaturovala. „Popri tomto dare som dostala vo štvrtom ročníku ešte jeden dar, a to povolanie k rehoľnému životu,“ vraví sestra Benjamína, civilným menom Emília Novotná s tým, že pred maturitou ešte za totality tajne šli na súvislejšiu prax do ústavu Matilda Huta pri Gelnici. Tam boli postihnuté deti, o ktoré sa starali rehoľné sestry. Viaceré z nich boli mladé a vzhľadom na dobu, v ktorej žili, museli svoje povolanie rehoľnej sestry vykonávať v civile.
Otvoriť galériu
„Mňa to tam tak uchvátilo, že som si hneď uvedomila, že aj ja by som chcela slúžiť, akýmkoľvek spôsobom znevýhodneným ľuďom...“ pokračuje sestra Benjamína. V období pred pandémiou pôsobila v Charitnom Dome v Dolnom Smokovci. Opatrenia však spôsobili útlm hotelierskeho odvetvia a po všetkých správach o chýbajúcom personáli v nemocniciach som sa na to nemohla len tak prizerať. Rozhodla sa kontaktovať námestníčku, aby v čase pandémie ponúkla svoj čas i sily pre službu chorým.
Rehoľná sestra pomáha aj v nemocnici (ilustračné foto).
Zdroj: Istockphoto
Sestra Benjamína má skúsenosti z operačnej sály aj z interného oddelenia, ale na oddelení dlhodobo chorých nikdy predtým nepôsobila. Prekvapila ju veľmi vysoká psychická a fyzická náročnosť. Napriek tomu cíti, že tam viac ako dáva, dostáva. ,,Byť na oddelení v priamom kontakte s ľuďmi, ktorí sú bezmocní a smieť sa tejto ľudskej slabosti s úctou dotknúť...Je to veľká inšpirácia pre naplnenie môjho života a poslania. Neviem, aká bude moja cesta ďalej. Som tu už takmer 4 mesiace, na ktoré mám dobrovoľnícku zmluvu. Hlboko sa skláňam a vážim si moje kolegyne, ktoré tu obetavo slúžia už celé roky. Skúsenostne cítim, že na oddelení je dobrý duch i dobrá kolegiálna atmosféra," dodáva sestra Benjamína.
