Hojsík (PS) pripomenul, že jednou z hlavných tém summitu bolo dosiahnutie klimatických cieľov EÚ. "Premiér Heger správne hovorí, že potrebujeme udržať konkurencieschopnosť a chrániť ľudí ohrozených energetickou chudobou. Slovensko, žiaľ, doteraz v energetike podporovalo dlhodobo nákladnejší a klíme priťažujúci fosílny plyn. Slovensko musí dať na prvé miesto rozvoj energetickej efektívnosti a zelenej energie," odkázal ekologicky zameraný europoslanec.
Podľa jeho slov je to spôsob, ako pomôcť aj najmenej rozvinutým regiónom Slovenska. Lebo keď citlivo k prírode využijeme potenciál energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov, aj najmenej rozvinuté regióny, ako napríklad Zamagurie, by namiesto dovozu energie mohli na jej predaji zarábať.
Europoslanec spresnil, že ak chce Slovensko zvládnuť boj s energetickou chudobou a podporiť svoju konkurencieschopnosť, musí na prvé miesto dať energetickú efektívnosť a zelenú energiu a zvýšiť svoje klimatické ciele.
Podľa jeho slov by premiér Heger mal spraviť všetko pre to, aby sa Slovensko zaradilo medzi najrozvinutejšie krajiny, čo znamená vnímať aj klimatickú krízu ako príležitosť pre rozvoj. "V súčasnosti namiesto toho podceňujeme ohrozenie zmenou klímy. Aj preto očakávam, že Slovensko prinesie k európskemu stolu ambiciózne národné ciele zníženia emisií do roku 2030 namiesto výhovoriek. Konkrétne znížiť emisie do roku 2030 o 65 percent. Už v súčasnosti sme na vyše 40 percentách. Pre porovnanie, Dánsko, ktorého štartovacia pozícia je horšia ako slovenská, plánuje dosiahnuť zníženie o 70 percent," opísal situáciu Hojsík. Dodal, že klíme pomôžu aj výrazné investície do obnovy budov, ktoré sú súčasne riešením aj pre energetickú chudobu a znečistenie ovzdušia.
"Špeciálne dôležité bude aj to, či sa Slovensko postaví za sprísnenie kritérií pre využitie biomasy a ďalších zelených energií. Musíme zabrániť tomu, aby sa zo snahy o ochranu klímy stal európsky biomasaker, a ochrániť aj naše lesy," odkázal Hojsík.
Poslanec sa vyslovil za to, že Slovensko musí byť ambicióznejšie vo svojich klimatických cieľoch a ich presadzovaní "tak v Bruseli, ako aj doma". Jeden z dôvodov je boj s klimatickou krízou, ktorá ohrozuje životy a zdravie ľudí, a tým druhým je šanca na ekonomický rozvoj, modernizáciu krajiny, energetickú nezávislosť od krajín, ako je Rusko, a riešenie energetickej chudoby.
