Informuje o tom tlačová agentúra AFP. Lasso (65) porazil v aprílovom druhom kole prezidentských volieb ľavicového kandidáta Andrésa Arauza a vo funkcii hlavy štátu nahradil značne nepopulárneho Lenína Morena.
Medzi zahraničnými hosťami slávnostného aktu inaugurácie figurovali brazílsky prezident Jair Bolsonaro, haitský prezident Jovenel Moise, prezident Dominikánskej republiky Luis Abinader či španielsky kráľ Filip VI.
Lasso prevzal krajinu zápasiacu s ekonomickými ťažkosťami a pandemickou krízou, ktorá si v Ekvádore vyžiadala už 420.000 infikovaných a viac než 20.000 mŕtvych. Nový prezident prisľúbil, že do ropného sektoru priláka viac investícií a opätovne naštartuje stagnujúcu ekonomiku.
Lasso zároveň vyhlásil, že chce vládnuť všetkým Ekvádorčanom v krajine poznačenej politickou polarizáciou a presvedčiť ich, že jeho pro-podnikateľská vízia voľného trhu poskytuje najlepšie vyhliadky na zlepšenie ekonomickej situácie.
Jeho ďalšou prioritou je počas prvých 100 dní v úrade zabezpečiť vakcináciu pre deväť miliónov Ekvádorčanov, pričom chce viesť bilaterálne rozhovory s Ruskom, Čínou, USA, EÚ a Čile so zámerom získať potrebný počet očkovacích dávok proti chorobe COVID-19.
Lasso podľa vlastných slov už rokoval s čilským prezidentom Sebastiánom Piňerom o poskytnutí pôžičiek na nákup vakcín s podporou Interamerickej rozvojovej banky (IDB). Počas predvolebnej kampane Lasso vyhlásil, že úspešné zaočkovanie celej populácie bude kľúčové pre obnovenie ekvádorského hospodárstva.
Jedným z jeho prvých krokov po zvolení za prezidenta bola návšteva susednej Kolumbie, s ktorou má Ekvádor takmer 600-kilometrovú hranicu, dopĺňa stanica BBC.
Ekvádorské úrady v uplynulých rokoch znepokojuje čoraz väčšie prenikanie vplyvu násilných pašeráckych gangov z Kolumbie do severných oblastí Ekvádoru Ďalší problém predstavujú venezuelskí migranti utekajúci pred politicko-ekonomickou krízou vo svojej krajine, čo zvyšuje nápor na zdravotnícke a sociálne služby, približuje BBC.
