Mnohí živnostníci, či malí a strední podnikatelia žili v predstave bezpečného podnikania bez vonkajších vplyvov, no o to ťažšie bolo ich precitnutie. Na čo by mali byť preto pripravení pred prípadnou ďalšou vlnou koronakrízy?
Kto dokázal upraviť svoje podnikanie, mohol profitovať aj v tejto neľahkej situácii. Nie vždy je však úprava zabehnutých zvykov jednoduchá. Mať svoje nebolo nikdy dôležitejšie, keďže kvôli karanténnym opatreniam boli kamenné prevádzky zo dňa na deň úplne ochromené. „Ukázalo sa, že podnikatelia nemali dostatočnú finančnú rezervu. Ďalším problémom bola jednostranná orientácia. Napríklad prevádzky gastro, ktoré nemali iný predmet činnosti, stratili celý príjem. Čas ukáže, či daná gastroprevádzka sa nebude musieť zamerať napríklad na ďalšie spracovanie produktov, možno remeselné činnosti,“ hodnotí Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov. Jedinou radou do budúcna je podľa Miriam Beluššovej zo Slovenského živnostenského zväzu začať si pomaly opäť vytvárať osobnú finančnú rezervu na preklenutie prípadnej 3. vlny covidu na jeseň. Odborníčka na dane Jaroslava Lukačovičová upozorňuje na ďalší sprievodný efekt: „Veľa podnikateľov a živnostníkov je dnes už presvedčených, že do budúcnosti je najlepšie spoliehať sa sám na seba, čakať na pomoc od štátu nemusí byť záruka úspechu.“
Na čo treba myslieť
- platiť odvody do Sociálnej poisťovne: býva to súčasťou podmienok na pomoc od štátu
- neplatiť si odvody len z minimálnych vymeriavacích základov – aj dávky sú potom nízke
- vytvoriť si finančnú rezervu
- nebyť v podnikaní len jednostranne orientovaný
- prepočítať si ponuku na odklad splátok či platenia odvodov – nemusí sa to vždy oplatiť a tieto povinnosti podnikateľa aj tak počkajú (PRÍKLAD: ak ste požiadali o odklad splátok napríklad za január až marec, ktoré musíte zaplatiť do konca júna a mesačne platíte minimálne odvody 180,99 eura, tak okrem pravidelnej júnovej platby zaplatíte dodatočne 542,97 eura)
