Uviedli to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) v rámci komentára k aktuálnej Správe Európskej komisie o starnutí populácie.
"Výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť a školstvo vzrastú z 18,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 na 29,1 % HDP v roku 2070," vyčíslili analytici. Aby však dosahy starnutia zvládali aj verejné financie, bude nevyhnutné prijať súbor reformných opatrení.
Správa EK tvrdí, že Slovensko bude patriť medzi najrýchlejšie starnúce krajiny EÚ. Kým v roku 2019 pripadali na jedného človeka staršieho ako 64 rokov takmer štyria ľudia v produktívnom veku, v roku 2070 ich bude zrejme len 1,6. Aj nárast výdavkov citlivých na starnutie bude najvyšší spomedzi krajín EÚ, budú vyššie o 10,8 percentuálneho bodu (p.b.).
"Výdavky budú rásť do roku 2063, keď dosiahnu svoj vrchol a následne mierne poklesnú," dodali analytici s tým, že najvýraznejší nárast sa prejaví pri výdavkoch na dôchodky (o 5,9 p.b.), pri zdravotnej starostlivosti (2,5 p.b.) a pri dlhodobej starostlivosti (2,1 p.b.). Výdavky na vzdelávania vzrastú len o 0,4 p.b.
Výdavky na dôchodky vzrastú z 8,3 % HDP v roku 2019 na 14,2 % HDP v roku 2070. Strop na dôchodkový vek však zvyšuje tlak na financovanie dôchodkového systému, preto analytici považujú za dobrý nápad naviazať dôchodkový vek na rast strednej dĺžky života.
Výdavky na zdravotníctvo vzrastú medzi rokmi 2019 a 2070 o 2,5 % HDP. Aj pri týchto výdavkoch pôjde na Slovensku o tretí najvyšší rast spomedzi krajín EÚ. Takisto za tým treba podľa analytikov hľadať starnutie, priemerné ročné náklady na sedemdesiatnika sú totiž päťkrát vyššie ako na tridsiatnika.
Výdavky na dlhodobú starostlivosť sa do roku 2070 viac ako strojnásobia oproti roku 2019. V roku 2070 na to minie Slovensko 2,9 % HDP. Napriek klesajúcemu počtu študentov bude Slovensko viac dávať aj na vzdelávanie (3,8 % HDP v roku 2070).
Na zvládnutie dosahov starnutia populácie treba podľa analytikov pristúpiť k reformným opatreniam. Najdôležitejšou je dôchodková reforma, ktorá by mala stabilizovať dôchodkový systém a zvýšiť jeho dlhodobú finančnú udržateľnosť. Treba prijať aj opatrenia na podporu väčšieho zapojenia vybraných skupín obyvateľstva na trhu práce a na obmedzenie úniku mozgov do zahraničia. Naopak, posilniť treba aktívny nábor zo zahraničia, a to najmä na pracovné pozície, ktoré sú u nás nedostatkové.
