Maduro vyhlásil, že "náš vodca vystúpil na nebesia a je po Kristovom boku". "Niekto mal vplyv na zvolenie latinskoamerického pápeža, niekto nový, kto prišiel ku Kristovi a povedal mu: 'No, zdá sa nám, že nastal čas pre Latinskú Ameriku'". Podľa Madurových slov Chávez "môže v nebi zvolať ústavné zhromaždenie v ktoromkoľvek okamihu zmien v cirkvi na zemi, aby ľudia, Kristovi oddaní ľudia, mohli vládnuť svetu".
Chávez, ktorý zomrel minulý týždeň po dlhej chorobe, sa vo Venezuele tešil takmer kultovému zbožňovaniu najchudobnejších vrstiev obyvateľstva, predovšetkým vďaka svojim sociálnym programom a ostrej kritike západného kapitalizmu. Hoci bol Chávez pod vplyvom revolučných hrdinov a mysliteľov, o sebe tvrdil, že je oddaným katolíkom, najčastejšie sa o tom zmieňoval v posledných dvoch rokoch, keď bojoval s rakovinou. Vlani, počas jednej z omší za svoje uzdravenie sa Chávez na verejnosti rozplakal a prosil Boha, aby mu dal ešte niekoľko rokov života. Jeho vláda sa však niesla v znamení neustálych sporov s katolíckou cirkvou, ktorej hodnostárov obviňoval, že sú na strane tradičnej venezuelskej elity.
Vodca venezuelskej opozície Henrique Capriles, ktorý sa bude 14. apríla proti Madurovi vo voľbách uchádzať o prezidentskú funkciu, medzičasom poslal pápežovi Františkovi blahoprajný list. Poprosil ho v ňom, aby požehnal Venezuelu a Venezuelčanov, ich rodiny a "toho, ktorý vám píše". Capriles, ako uvádza agentúra Reuters, je oddaným katolíkom, ktorý sa často vracia do svätyne na ostrove Santa Margarita.
Kardinál Jorge Mario Bergoglio z Argentíny sa v stredu prekvapujúco stal novým pápežom, prvým Neeurópanom v tomto úrade po takmer 1300 rokoch.
