Po tom, čo sa moderátorovi Rádia Expres podarilo bez problémov spojiť s Václavom Klausom a mladému Slovákovi s rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom, do testu sa pustil aj Nový Čas. Chceli sme zistiť, či je naozaj také jednoduché dostať najvyššieho ústavného činiteľa k telefónu a nie je takto ohrozená jeho bezpečnosť. V mene slovenskej prezidentskej kancelárie si redaktor Nového Času dohodol hovor s maďarskou hlavou štátu Jánosom Áderom aj s poľským prezidentom Bronisławom Komorowským. Kým v prvom prípade sme boli úspešní a na druhý deň nás s ním spojili, v druhom prípade si pracovníci začali overovať našu totožnosť a či naozaj voláme z prezidentskej kancelárie.
Vyhováral sa na tímHovor s maďarským prezidentom Jánosom Áderom nám jeho ľudia naplánovali na stredu o desiatej hodine ráno, stalo sa tak deň pred rozhovorom. Na to, aby si overili našu totožnosť, tak mali takmer 24 hodín. Bez toho, aby tak urobili a zistili, či naozaj voláme zo slovenského úradu prezidenta, redaktora s najvyšším ústavným činiteľom Maďarska spojili. János Áder bol pripravený na krátky rozhovor s prezidentom Gašparovičom. Áderova asistentka bez akéhokoľvek overovania prepojila nášho redaktora k hlave štátu. Po tom, čo sme mu vysvetlili, že išlo o test novinárov, začal sa vyhovárať na svoj tím.
V prípade poľského prezidenta Bronisława Komorowského sme tiež mali dohodnutý rozhovor na určitý čas. Pracovníčka jeho sekretariátu si však tesne pred telefonickým hovorom začala zisťovať našu totožnosť a či naozaj voláme z prezidentského úradu a vyžiadala si kontakt na pevnú linku. Postupovala teda v zmysle protokolu a správne.
Môže to ohroziť bezpečnosť prezidenta?Môže takýto nedokonalý systém ohrozovať bezpečnosť prezidenta? Nový Čas sa s otázkami obrátil aj na dotknuté prezidentské úrady vrátane slovenského, včera na naše otázky nereagovali.
Podľa odborníkov v týchto prípadoch jednoznačne zlyhali pracovníci prezidentských úradov. „Problémom neprofesionality v prezidentských kanceláriách je, že zamestnanci nie sú pripravovaní a vychovávaní, ale politicky dosadzovaní. Preto došlo aj k takýmto diplomatickým faux pas, že prepojili hocikoho priamo až na prezidenta,“ uvádza odborník na protokol Jarolím Antal. Hovorí, že takéto veci by sa nemali stávať aj z bezpečnostných dôvodov. „Keď to zoberieme do absurda, tak ten človek môže zastreliť prezidenta. Prepracoval sa cez troch-štyroch nekompetentných ľudí, ktorí by mohli informovať o prezidentovom pohybe či ďalších tajných informáciách o hlave štátu bez toho, aby si overili, komu ich poskytujú,“ vyčíta po škandáloch protokolista Antal.
Ako prebiehali telefonáty?
Maďarsko: Prezidenta sme dostali k telefónu
1. (5. 2. 2013) Nový Čas telefonoval do prezidentskej kancelárie v Maďarsku. Pod zámienkou, že Ivan Gašparovič by rád hovoril s prezidentom Jánosom Áderom, žiadal o spojenie. Po niekoľkých prepojeniach zamestnanci informovali, že momentálne to nie je možné, no vypýtali si meno volajúceho a telefónne číslo.
2. O niekoľko desiatok minút telefonovali z Maďarska s otázkou, či bude telefonát vedený v anglickom jazyku. Po kladnej odpovedi túto informáciu zobrali na vedomie s tým, že zavolajú naspäť, pretože prezident Áder len v tej chvíli prichádzal do svojho úradu.
3. Podvečer informovali, že prezident Maďarska bude na telefonát so svojím
slovenským náprotivkom pripravený na druhý deň o 10. hodine s tým, že zavolajú na telefónne číslo, ktoré im Nový Čas nadiktoval.
4. (6. 2. 2013) O 10. hod. telefonovali z maďarskej kancelárie, že prezident János Áder je pripravený spojiť sa s Ivanom Gašparovičom. Po ubezpečení, že slovenský prezident je pripravený, redaktora Nového Času prepojili k maďarskej hlave štátu...
Poľsko: Poliaci si začali overovať naše údaje
1. (5. 2. 2013) Nový Čas telefonoval do prezidentskej kancelárie v Poľsku pod zámienkou, že Ivan Gašparovič by rád hovoril s prezidentom Bronislawom Komorowským. Po niekoľkých prepojeniach informovali, že momentálne nie je možné telefonát prepojiť na hlavu štátu Komorowského. No vypýtali si meno volajúceho a telefónne číslo. Po ubezpečení, že volajúci, v tomto prípade redaktor Nového Času v utajení, zavolá o pol hodiny, od svojej požiadavky kontaktných údajov upustili.
2. Na druhý pokus redaktora prepojili k šéfke medzinárodného oddelenia. Tá uviedla, že prezident nemôže telefonovať, keďže má stretnutie. No vypýtala si telefónne číslo, na ktoré môže zavolať a meno. Zaujímala sa o tému ich rozhovoru.
3. Neskôr telefonovali z Poľska opäť s tým, že nie je možné uskutočniť prezidentský hovor, keďže Bronislaw Komorowski je mimo úradu. No navrhli, že by sa obaja prezidenti mohli spojiť na druhý deň (vo štvrtok) o 11.30 hod. Vzápätí nadiktovali telefónne číslo, na ktoré sa mali zo slovenského prezidentského úradu ozvať. Následne sa debata viedla o tom, v akom jazyku sa bude viesť telefonát.
4. (6. 2. 2013) Z Varšavy telefonovali, že si overovali program Ivana Gašparoviča v jeho úrade, kde im povedali, že je momentálne zaneprázdnený. Spýtali sa, že či aj napriek tomu chce hovoriť s poľským prezidentom. Po ubezpečení, že Gašparovič si nájde priestor na telefonát, oznámili, že Komorowski bude na telefonát pripravený v dohodnutom čase.
5. O pár desiatok minút volali z Poľska opäť s tým, že si od redaktora Nového Času pýtali informácie o jeho pracovnom zaradení v úrade slovenského prezidenta a telefónne číslo na jeho pevnú linku v kancelárii. V tej chvíli sa Nový Čas priznal, že len testoval zabezpečenie telefónnych liniek k hlave štátu.
