Vždy túžila po vodiacom psovi, dokázala si dokonca svojpomocne vychovať vlastnú sučku Tessu. Teraz chce uľahčiť život aj iným nevidiacim. Vycvičila mladú labradorku Enji (2,5), ktorú chce darovať človeku s podobným hendikepom.
Michalovčanka Jarka Margová (39) má vrodený sivý zákal a glaukóm, je prakticky nevidiaca. Už odmalička si veľmi želala vodiaceho psa. Mala však ťažkosti pri vybavovačkách, tak sa rozhodla vycvičiť si vlastného. Svoju pravú ruku, sučku labradora Tessu (3), si nevie vynachváliť. Stala sa jej očami. „Vychovala som si ju svojpomocne, poslúcha veľmi dobre. S ňou sa nebojím vyjsť von, cítim sa bezpečne a môžem sa voľnejšie pohybovať. Verím jej, na všetky prekážky ma spoľahlivo upozorní,“ hovorí Jarka, ktorú výcvik psov uchvátil.
Vie, čo potrebujú nevidiaciChcela by uľahčiť život aj iným nevidiacim, založila preto občianske združenie Zlatý pes. Pomocou darov a príspevkov vypiplala labradorku Enji (2,5). „Hľadáme jej teraz pána. Vychovala som ju pre niekoho, kto bude túžiť po vodiacom psovi tak veľmi ako ja. Ako nevidiaca najlepšie viem, čo potrebujú ľudia bez zraku. Enji som naučila, aby dávala pocit istoty,“ pokračuje cvičiteľka. Krásna sučka vie vodiť po schodoch, obchádzať prekážky, označiť priechod pre chodcov či dvere. Chodník nájde dokonca aj pod snehom. Naučila sa už aj podávať a vyhľadávať predmety, tiež aportuje.
Aj keď sa s ňou Jarke bude veľmi ťažko lúčiť, daruje ju s radosťou. Pre veselú povahu by Enji bolo najlepšie pri aktívnom pánovi, čo rád chodí na dlhé prechádzky a k vode. Jarkine schopnosti pri výcviku psov oceňujú aj odborníci. „Je úžasné, čo dokázala. Obdivujem človeka, ktorému sa podarilo také niečo so psom, zvlášť, keď má takýto hendikep. Hlavne, že vycvičený psík vyhovuje jej vlastným potrebám,“ zhodnotila Monika Dančová, predsedníčka kynologického klubu Eurocanis v Humennom.
