Tvrdia to autori Tieňovej správy o chudobe a sociálnom vylúčení na Slovensku v roku 2012. Slovenská sieť proti chudobe, Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied a nadácia Friedrich Ebert Stiftung vytvorili dokument, v ktorom vyhodnocujú niekoľko štatistických údajov slovenských aj zahraničných inštitútov. Rozdielom oproti správam, ktoré Slovensko posiela napríklad ústredným orgánom EÚ, je, že chudobu tieňová správa vyhodnocuje aj z ľudskoprávneho hľadiska, hovorí jedna z autoriek sociologička Zuzana Kusá.
Zámerom správy okrem iného je, aby sa o tomto spoločenskom probléme viac diskutovalo, a to aj inak ako iba o ekonomickej téme alebo ako o záťaži na verejných výdavkoch. Poukázať chce aj na nedostatočné politiky ochrany pred chudobou.
Kusá kritizuje, že oficiálne správy Slovenskej republiky o chudobe sú stručné, čiastkové a povrchné. "Žiadna správa sa v posledných rokoch nevenovala napríklad otázke dostatočnosti príjmov, ktoré poskytuje štát svojim obyvateľom v rámci systému sociálnej ochrany," tvrdí sociologička. Porovnaním maximálnych dávok v hmotnej núdzi so životným minimom a príjmovou chudobou sa dá podľa nej určiť, že sociálna ochrana z hľadiska príjmov je zlá. Tento nedostatok vystupuje o to ostrejšie, že od roku 2009 sa dávky v hmotnej núdzi nevalorizovali i napriek tomu, že Slovákom rástli životné náklady, zvýšila sa DPH a vzrástli ceny potravín.
"Chudoba je rana ľudskej dôstojnosti," tvrdí Kusá. Slovensko sa podľa nej pýši 13-percentnou mierou chudoby, ktorá predstavuje celoeurópsky podpriemer. Z pohľadu na štandardy kúpnej sily však vyplýva, že chudobní Slováci majú výrazne nižšiu možnosť zabezpečiť si živobytie ako napríklad chudobní Briti. Silnejú aj tendencie obviňovať chudobných z toho, že si za svoju životnú situáciu môžu výlučne sami a nie politické elity, tvrdí sociologička. Anna Galovičová zo Slovenskej siete proti chudobe tvrdí, že problém tak nadobúda už aj závažný psychologický rozmer.
