„Bol zrelý, vtipný, slobodný a tolerantný muž. Tak sme sa po polročnej známosti vzali,“ priznala v minulosti Božena Polónyiová a včera pre Nový Čas opísala jeho posledné roky života.
Váš manžel včera navždy odišiel. Bolo to náhle alebo ste to čakali?
Naposledy vydýchol o 14.40 hod. Posledné 3-4 roky mal podlomené zdravie, bol veľmi slabý. Pred 6-timi týždňami sme ešte boli vo vieche na Obchodnej ulici, kde sa stretávali starí herci, režiséri, kamaráti naši. Tam odpadol, prišlo mu zle, lebo bol vysilený. Viete, nič nejedol...A už to išlo. Jedna nemocnica, druhá nemocnica, dva týždne doma, tretia nemocnica. Dali ho na dlhodobé liečenie u svätého Františka. Bol tam chudáčik len 3 dni. Bola som s ním do poslednej sekundy a vydýchol pri mne.
Stihli ste sa rozlúčiť? Pamätáte si na posledné slová?
Posledné dva dni už nemohol vôbec hovoriť. Už bol ako keby v takej agónii, ale vnímal úplne. O desiatej som bola na konzervatóriu, tam učím spev a volala mi lekárka, aby som prišla, lebo to vyzerá, že končí. Prišla som taxíkom a bola som s ním sama pri posteli. Držala som ho za ruku, pozerali sme sa na seba do konca, mal otvorené oči, ťažko dýchal, bolo to veľmi ťažké a smutné. Mala som ho veľmi rada, 41 rokov sme spolu žili, máme syna.
Boli ste na jeho koniec pripravená?
Áno, bola som. Posledných 5 týždňov mi lekári hovorili, že jeho zdravotný stav je slabý a vyzerá to tak, že môžem počítať s jeho koncom. Dostal zápal pľúc pred 3 týždňami. Relatívne sa to preliečilo a opäť sa to vrátilo.
Podľahol zápalu pľúc?
Nie, to nie preto. On mal Parkinsonovu chorobu, bojovali sme s tým 3-4 roky, z toho dôvodu nejedol, lebo prehĺtacie svaly sú stuhnuté. To spôsobí, že zlyhá pomaly organizmus. Povedala by som, že je to také pomalé odchádzanie. Najsmutnejšie na tom je, že je to za plného vedomia. Bolo to veľmi tiché a on bol dobrý, taký anjelik. Je to pre mňa veľmi ťažké. Mám ho rada, vidíte ešte ako hovorím, mala som ho rada...
Aké boli jeho roky bez herectva?
Mal rád ľudí a oni jeho. Žil pre nich. Stále sme chodili do tej viechy na Obchodnú, každý boží deň. Chviľočku bol tam so mnou a bol rád. Nehovoril, že mu chýba herectvo, lebo bol stále s ľuďmi. To bolo jeho. Do poslednej chvíle im tam spieval za stolom, hral divadielka. Určite mu to herectvo chýbalo, preto tam chodil.
Viliama Polónyiho v poslednom čase premáhala slabosť, často radšej zostával doma. "Ale pohárik som vládal zodvihnúť," smial sa herec, ktorého optimizmus a radosť neopúšťali napriek občasným závratom a iným zdravotným problémom. Svoj život vnímal pozitívne, bol nenáročný a najdôležitejšie boli preňho zdravie a medziľudské vzťahy. "Nikdy som sa netrhal za peniazmi, vždy mi viac záležalo na priateľstve," priznal vtedy.
Zoslabnutý a chorý herec podľa jeho manželky naposledy vydýchol o 14.40 hodine. Viliam Polónyi sa narodil 6. júla 1928 v Krupine. V mladosti sa venoval viacerým aktivitám ochotníckemu divadlu, hudbe, spevu aj športu. Po absolvovaní Obchodnej školy odišiel hrať futbal do moravského Zlína, neskôr prestúpil do bratislavskej Káblovky. Potom ho očarilo divadlo, ktorému sa začal venovať na profesionálnej úrovni.
V roku 1949 ho prijali do novovzniknutého zvolenského Stredoslovenského divadla, neskôr prešiel do Nitry a pôsobil aj vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave.
Spolupráca s LettrichomJeho kroky neskôr smerovali na bratislavskú Novú scénu, kde hral v činohre, v divadle pre deti a mládež a predstavil sa aj v operete. Na Novej scéne odohral množstvo divadelných predstavení. Ocenením jeho hereckých kvalít bolo udelenie titulu Zaslúžilý umelec, ktorý získal za postavu Palčíka v hre Jozefa Gregora Tajovského Statky zmätky.
Viliam Polónyi pôsobil aj v Slovenskom rozhlase, v Slovenskej televízii, aj v dabingu. Vo filme debutoval v roku 1955 vo filme Štvorylka. Stvárnil veľké množstvo svojráznych postavičiek, ako aj charakterových úloh v rôznych žánroch. Úspech mu priniesla spolupráca s Andrejom Lettrichom, kde vo voľnej detektívnej tetralógii stvárnil úlohu poručíka Michalka. Divákom najviac utkvel v pamäti ako výmyselnícky báťa Klimo vo filme Sebechlebskí hudci z roku 1975.
Cena za Cyrila ŠúpaluÚčinkoval v takmer 100 slovenských i zahraničných filmoch. V roku 1967 - hneď v prvom ročníku, odkedy sa cena udeľovala - mu za herecký výkon postavy Cyrila Šúpalu vo filme Tango pre medveďa udelili cenu IGRIC.
Herec Viliam Polónyi pôsobil aj vo funkcii riaditeľa Divadla Andreja Bagara v Nitre a neskôr viedol aj Novú scénu v Bratislave. Ako funkcionár sa angažoval aj v športe, naposledy v AŠK Inter Slovnaft. Je nositeľom Ceny mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.
Viliam Polónyi patril do hereckej generácie, ktorá začiatkom 50. rokov minulého storočia prispela k búrlivému rozmachu siete profesionálnych divadiel na Slovensku. Prezident SR Ivan Gašparovič udelil na návrh vlády SR 8. januára 2009 Viliamovi Polónyimu štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelného a filmového umenia.
