A nielen vďaka napínavému vyšetrovaniu ohavných zločinov, ale aj svojskému humoru a utajovanej náklonnosti medzi hlavnými protagonistami - antropologičkou Temperance Brennanovou a federálnym agentom Seelyom Boothom. V piatok prišla na Slovensko predstaviť svoju knihu americká spisovateľka Kathy Reichs (64), podľa ktorej príbehov Kosti vznikli.
A exkluzívne pre nedeľník poodhalila zákulisie obľúbeného seriálu, aj svojho napínavého života.
? Ako ste sa ako forenzná antropologička dostali k písaniu kníh?
- Jednoducho som si uvedomila, že je čas stvoriť silnú ženskú hrdinku pracujúcu, ako inak, v odbore, ktorý poznám. Silnú preto, aby sa ňou mohli inšpirovať dievčatá, ktoré vyrastajú v mužskom svete. Bolo to uprostred 90. rokov, keď som začala uvažovať nad príbehom, ktorý by ľudí nadchol. A tak som v roku 1994 stvorila prvú knihu o Temperance Brennanovej - Déjá Dead. Pracovala som na univerzite ako profesorka, takže som mala dosť voľna na to, aby som mohla písať príbehy o sériových vraždách a hľadaní páchateľa.
"Kniha prináša oveľa staršiu
a vyzretejšiu verziu
Tempe ako seriál."
? Vaša štvrtá novela Fatal Voyage (pozn. redakcie: v USA vyšla v roku 2001 a stala sa hitom) vyšla ako Osudná cesta už aj u nás na Slovensku.
- Doteraz som napísala vyše 15 kníh o mladej a talentovanej Tempe a dve novely pre mladších čitateľov o 14-ročnej Tory Brennanovej – neteri Tempe a jej priateľoch. Vyšli, myslím si, že až v 35 rôznych jazykoch a stali sa obľúbenou literatúrou, ktorá bola neskôr podkladom pre seriál Kosti, ktorý beží vo viac ako 40 krajinách. Zmluvu s vydavateľstvom mám až na 19 príbehov.
? Ak by ste porovnali seriálovú Temperance s tou knižnou, ktorú ste stvorili, ktorá by u vás vyhrala?
- Obe (smiech). Tá prvá má však veľké čaro, pretože si ju počas čítania mohol každý predstaviť sám. Aj keď tá seriálová v podaní Emily Deschanel je taktiež skvelá, ale tam už sa prirodzene hranice na predstavivosť posúvajú oveľa nižšie. Kniha prináša oveľa staršiu a vyzretejšiu verziu Tempe ako seriál, v ktorom sa všetko rozvíja postupne a ukazuje nám Kostičku mladšiu a menej scestovanú, ako je tá knižná.
"Tá chémia,
ktorú vidíte na obrazovkách,
je naozaj silná aj na pľaci."
? V čom sa líši váš skutočný život od života vašej knižnej Temperance?
- Hlavne sa líšime v osobnom živote. Aj keď sme obe antropologičky, keď som ju písala, chcela som, aby mala nejaké chyby. V minulosti mala problémy s alkoholom a rozviedla sa. Čo ja nie. Ja som od roku 1968 vydatá za Paula a mám dve dcéry a syna, ktorí však nepokračujú v mojich šľapajach, teda nepohybujú sa vo vedeckých kruhoch. Vraj mám jej humor. Ale musím povedať, že som viac tá knižná ako seriálová. Rozhodne počas svojej práce nerobím len s pár ľuďmi ako Tempe, ale menia sa od prípadu k prípadu.
? V seriáli vystupuje fešný agent FBI Seeley Booth, v knihách vedie vyšetrovanie agent Claudel. Prečo sa jeho postava do seriálu nedostala?
- Ako hovorím, kniha bola naozaj len predlohou pre seriál. Nie všetko musí byť presne tak ako som to napísala (smiech). Producenti sa jednoducho rozhodli použiť len Temperance, ktorej povahu tiež tak trochu upravili a ako jej partnera vyrobiť niekoho nového. Rovnako aj pracovné postupy pri zaisťovaní dôkazov, ich skúmaní a odhaľovaní páchateľov som v knihe opísala tak ako sa deje na mieste činu či v laboratóriu. V seriáli je to pol na pol. Niektoré postupy sú nadnesené, ale kvôli časovej obmedzenosti dielov sa musia upraviť. Rovnako aj program, ktorý využíva Angela, a ktorý vie podľa kostí vytvoriť ľudskú tvár, samozrejme neexistuje až v takej dokonalej forme. To by ho chceli všetci mať (smiech).
"Najťažšie bolo,
keď som identifikovala obete
z teroristického útoku na dvojičky
z 11. septembra 2001."
? Na seriáli spolupracujete ako producentka, čiže bývate na pľaci aj počas nakrúcania. Medzi hrdinami Temperance a Boothom to iskrí, a mnohí si myslia, že chémia zafungovala aj medzi hercami
- (Smiech) Toto je jediné mimo mňa. Na to som nemala žiadny dosah a ani to nevyšlo z mojej hlavy. Emily a David sú neskutoční herci, tak ako aj zvyšok tímu. Tá chémia, ktorú vidíte na obrazovkách, je naozaj silná aj na pľaci. Jednoducho dostali scenár a trošku si ho upravili.
? Keby ste sa ešte raz mohli rozhodnúť a vrátiť sa na začiatok svojej cesty, keď ste rozmýšľali o práci vedkyne, čo by ste chceli robiť?
- Nuž nič z toho, čo som doteraz robila, neľutujem. Bola som ako Tempe na masovom hrobe v Rwande či neskôr v Guatemale, ale asi najťažšie bolo, keď som identifikovala obete z teroristického útoku na dvojičky z 11. septembra 2001. Vtedy sa celý národ zomkol a bol v šoku. Každý chcel pomôcť či už darovaním krvi, alebo ako ja, priradením mien k telám. Ale keby som nerobila to, čo robím - a verte mi, veľmi ma to napĺňa - chcela by som cestovať. Tak dva až tri mesiace by som strávila v inej krajine, sledovala ľudí, ich život v rôznych kultúrach a učila by som sa jazyky.
