Kežmarskú chatu postavil pri Veľkom Bielom plese Klub slovenských turistov z Kežmarku. Strechu nad hlavou v nej nachádzali turisti i športovci na sústredeniach. „Za mojej éry, keď boli ešte otvorené Belianske Tatry, tak tam bol doslova Václavák. Tá chata bola v jednej z najkrajších dolín. Keď človek ráno vstal a pozrel sa oproti, videl obrovskú stenu masívu Kežmarského štítu, Jahňací štít. Bola to nádhera“, spomína Otto Rozložník, bývalý zamestnanec chaty a dnes iniciátor pravidelných stretnutí pamätníkov na mieste, kde chata stála.
Jej miesto bolo výnimočné aj vďaka tomu, že stála na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier, teda tam, kde žulu strieda vápenec. Chata, vedľa ktorej stál dokonca aj vlek, fungovala až do osudného 7. októbra 1974, kedy sa v strojovni, v ktorej sa vyrábala elektrina, rozhorel ničivý oheň. Obnova chaty sa aj kvôli neskoršiemu uzatvoreniu Belianskych Tatier pre turistov, nepodarila. „Tá dolina by si to zaslúžila, sú snahy o obnovu aj dnes, ale papierovačky a byrokracia zatiaľ nepustili," hovorí veľavýznamne Otto Rozložník(64).
Kežmarská chata
Kežmarská chata mala 64 postelí. Stála na mieste, ktoré bolo príjemným východiskom na túry do Kopského sedla, do Belianskych Tatier aj do Doliny Bielej vody.
Zaujímavosť: Neďaleko chaty stál aj lyžiarsky vlek a konali sa tam lyžiarske kurzy. „Tie však vo vysokohorskom prostredí a aj pri Kežmarskej zakázali po tom, čo v januári 1974 zasypala lavína 12 účastníkov lyžiarskeho výcviku v Mengusovskej doline“, spomína Oto Rozložník.
