V najväčšej biede žijú hlavne nezamestnaní, ale riziko chudoby vzrástlo aj u pracujúcich a najmenej peňazí na prežitie majú rodiny s 3 a viac deťmi. Stále platí, že v príjmoch domácností najviac zaostáva Prešovský kraj, najlepšie je na tom Bratislavský. Vyplýva to zo štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2011.
Zisťovanie prebehlo v apríli minulého roku a štatistici životné podmienky skúmali u náhodne vybratých 5 200 domácností a 13 439 osôb vo veku 16 rokov a viac. Prieskum hovorí o príjmoch Slovákov za rok 2010. ,,Podľa údajov bolo rizikom chudoby ohrozených 13 % obyvateľov, čo je približne 700 000 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal nárast miery rizika chudoby o jeden percentuálny bod,“ uviedla predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú výskyt chudoby, sú ekonomická aktivita ľudí, typ domácnosti, ale aj vek či pohlavie.
,,U nezamest- naných je rizi- ko až 3-násobne vyššie ako u ostatných obyvateľov. Riziko chudoby sa zvyšuje aj s rastúcim počtom detí v domácnosti,“ opísala Ľudmila Ivančíková, generálna r iadi teľka sekcie sociálnej štatistiky a demografi e. Pri výpočte hranice rizika chudoby sa berie do úvahy takzvaný medián (stredná hodnota) ekvivalentného disponibilného príjmu. Napriek miernemu poklesu oproti predchádzajúcemu roku mali aj naďalej najvyšší príjem osoby v Bratislavskom kraji - 654 €. Naopak, najnižšia hodnota bola opäť v Prešovskom kraji (487 €), kde sú príjmy len na úrovni 93 % z celoslovenského mediánu.
Sociologička: Štatistika ukázala dôsledky krízy
Zisťovanie o príjmoch EU SILC 2011 hovorí o príj- moch ľudí za rok 2010, čo je rok, keď sa dôsledky hospodárskej krízy na zamestnanosť a príjmy domácností prejavili v plnom rozsahu. Nárast chudoby v tomto období je celoeurópskym problémom.
Známym receptom, ako chudobu zmenšovať, je vytvárať nové (a slušne platené!) pracovné miesta. Lenže verejný sektor aj súkromní zamestnávatelia na Slovensku šetria, kde sa dá a radšej ľudí „žmýkajú“ - prerozdelia medzi nich prácu a zamestnanci pracujú aj nadčasy, aby si svoje miesto udržali, a tak nové pracovné miesta nevznikajú.
Problémom sú aj slabá podpora rodín s deťmi a nízke dávky v hmotnej núdzi - štát by mal viac investovať do sociálneho zabezpečenia, ale nemá peniaze. V Európe aj na Slovensku platí, že štáty by mali zatlačiť na väčšie zdaňovanie bohatých nadnárodných korporácií, aby získali finančné prostriedky na lepšiu sociálnu ochranu občanov.
Čo je hranica chudoby?
Do skupiny 13 % ohrozených chudobou patria tí, ktorých príjem nedosahuje
60 % mediánu príjmu všetkých obyvateľov SR - to je suma, ktorú má na živobytie najviac ľudí vo výške 525 €. Podľa EU SILC 2011 bola hranica chudoby pri jednočlennej domácnosti 3 784 € na rok, čiže ohrozená je jednočlenná domácnosť, ktorá musí vyžiť mesačne z 315 €.
U ktorých skupín je najväčšie riziko chudoby?
Podľa ekonomickej aktivity
- nezamestnané osoby42,6 %
- iné neaktívne osoby18,9 %
- pracujúci6,3 %
- dôchodcovia 6,3 %
Podľa veku
0 - 17 rokov - 21,2 %
18 - 24 rokov - 14,8 %
25 - 49 rokov - 12,6 %
50 - 64 rokov - 10,6 %
65 a viac rokov - 6,3 %
Podľa typu domácnosti
2 dospelí s 3 alebo viac závislými deťmi - 32,6 %
1 rodič, najmenej 1 závislé dieťa - 26,4 %
2 dospelí s 1 závislým dieťaťom - 13,2 %
2 dospelí s 2 závislými deťmi - 13,1 %
domácnosť bez závislých detí - 7,9 %
Koľko €/mesiac má 1 člen domácnosti?
Bratislavský kraj - 654 €
Žilinský kraj - 555 €
Trnavský kraj - 541 €
Trenčiansky kraj - 537 €
Nitriansky kraj - 503 €
Košický kraj - 501 €
Banskobystrický kraj - 498 €
Prešovský kraj - 487 €
V EÚ patríme ku krajinám s nižšou chudobou
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou rizika chudoby v rámci EÚ. ,,V tejto súvislosti však treba upozorniť, že tento indikátor je pre jednotlivé krajiny počítaný vo vzťahu k ich národným hraniciam chudoby,“ upozornila Benkovičová. Z krajín, ktoré majú podobnú hranicu rizika chudoby, sú zatiaľ k dispozícii tieto údaje z posledného zisťovania EU SILC 2011:
| Česká republika | 9,8 % |
| Nórsko | 10,5 % |
| Rakúsko | 12,6 % |
| Slovensko | 13,0 % |
| Slovinsko | 13,6 % |
| Fínsko | 13,7 % |
| Maďarsko | 13,8 % |
| Švédsko | 14,0 % |
| Estónsko | 17,5 % |
