V osudnú sobotňajšiu májovú noc roku 2001 študentka stavebnej priemyslovky Lucia Očenášová († 17) spolu s viac ako dvadsiatimi spolužiakmi oslavovala v známej bratislavskej Umelke narodeniny rovesníčky. Spať mala u kamarátky.
"Keď sa do nedeľného obeda dcéra neozvala, bolo mi to podozrivé," povedala o nešťastnej oslave Luciina mama. Poobede matka našla telefónne číslo kamarátky. Keď jej povedala, že Lucia u nej nespala, matkine obavy sa zvýšili. Telefonovala ďalším asi šiestim jej kamarátom a kamarátkam. Povedali mi, že boli na Šafárikovom námestí, potom pri Starom moste. Všetci tvrdili, že Lucia im okolo polnoci povedala, že ide domov. Matka nemala dôvod neveriť im. Spolu s vtedy 16-ročným synom podvečer išli na políciu oznámiť Luciinu nezvestnosť. Policajti telefonovali jej kamarátkam, do nemocnice, na záchranku. Po Lucii však nikde ani stopy. Na druhý deň matka spolu s príbuznými urobila viac ako sto letáčikov s dcérinou fotografiou a prosbou, aby jej ľudia zatelefonovali, ak Luciu niekde videli. Letáčiky vylepili na všetkých miestach, kde sa mohla objaviť.
Behali aj po lesochNezvestnú Luciu matka s príbuznými hľadala kde sa len dalo. Prešli takmer všetky podniky, ktoré boli po jej nočnom odchode otvorené. Zastavovali taxikárov, oslovovali aj žobrákov. ,,Po každom zazvonení telefónu som vyskočila v nádeji, že sa dcéra odniekiaľ ozvala. Uvažovala som, že ju niekto mohol cestou znásilniť a potom pre istotu kamsi odpratať. Alebo som začala kombinovať, že ju uniesli, nadrogovali a niekde držia zatvorenú, aby bola povoľná. Alebo som uvažovala, že po Bratislave chodí akýsi maniak, ktorý z pomsty kántri mladé dievčatá," pokračovala matka, ktorá spolu s príbuznými na piaty deň po Luciinom zmiznutí oslovila média. ,,Dvaja jej kamaráti pred televíznymi kamerami zopakovali, že Lucia odišla domov. Nemala som dôvod neveriť im." Luciina teta však tvrdila, že v tvári jedného z chlapcov videla akúsi obavu. Nemýlila sa.
Mátoživý výkrikPo takmer dvoch týždňoch neďaleko obce Dobrohošť vylovili z Dunaja ženské telo. ,,Telefonovali mi z polície v Dunajskej Strede. Keď sa opýtali, či mala na sebe čierne tričko s pásikmi na chrbte, vedela som, že je to ona. Dcérine telo som identifikovala podľa menšieho prostredného prsta na nohe a materského znamienka na stehne. Nechcela som vidieť dcérinu tvár. Chcela som si Luciu v pamäti uchovať mladú, peknú," pokračovala pani Ocenášová.
Po náleze mŕtveho tela mladého dievčaťa sa polícia začala prípadom zaoberať intenzívne. Zistilo sa, že po odchode z Umelky sa Lucia od partie neoddelila, ale všetci pokračovali v zábave v „jame" pod Starým mostom. Potom sa vybrali cez most do Petržalky. Nešli však po chodníku ani po ceste, ale po starých železničných koľajách. Lucia nešťastnou náhodou spadla do Dunaja. Jej spoločníci – štyria chlapci a jedno dievča – sa potom dohodli, že polícii pravdu zataja.
Ako padla Lucia do Dunaja? Držala sa ruksaku chlapca, ktorý išiel pred ňou po bratislavskom Starom moste. Povedal jej, aby sa ho pustila, lebo je tam diera. Či sa Lucia potkla a spadla, alebo sa jej zatočila hlava, sa nevie... Potom bolo počuť výkrik... a Lucia sa z vody nevynorila. Strhol ju prúd. Dvaja z partie mali so sebou mobilné telefóny. Prečo nezavolali pomoc?
"Nechápem, že mladí ľudia takmer dva týždne dokázali o Luciinom páde do Dunaja mlčať. Podľa ich slov za večer Lucia vypila dve pivá a pohár šampanského. Z toho nemohla byť opitá. Nechápem, prečo ma nechali v neistote, že dcéru niekde možno trýznia? Prečo ma nechali kade-tade ju hľadať, hoci vedeli, že padla do vody? Prečo tvrdili, že sama odišla domov a išla na autobus? Nič im nevyčítam, ale jej srdcervúci výkrik budú v duchu veľmi dlho počuť," dodala smutne Luciina mama.
V roku 2001 išlo už o druhú obeť mladého človeka, ktorú objavili v Dunaji. V marci vylovili telo takmer dva mesiace nezvestného Ľuba Morávka, ktorý bol v osudný večer tiež v Umelke. Podľa svedkov odtiaľ odišiel sám. Polícia spojitosť medzi prípadmi Lucie a Ľuba nezistila.
