Dodala však, že krajina zrejme nedostane viac peňazí. Medzinárodní veritelia o tom rozhodnú do konca októbra.
Grécky premiér Antonis Samaras požaduje od veriteľov, aby mu dali dva roky navyše na realizáciu ekonomických reforiem, čo by zjemnilo ich dopad na obyvateľstvo. Lagardeová na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov financií eurozóny v Nikózii uviedla, že veritelia sú ochotní schváliť Grécku isté predĺženie času na implementáciu úspor a reforiem. "Existuje niekoľko spôsobov prispôsobenia programu: viac času je jedným z nich a musíme o ňom uvažovať ako o možnosti," povedala Lagardeová.
Aj keď rozsah, v akom Grécko neplní fiškálne ciele, bude známy až po správe Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a MMF, je nepravdepodobné, že Atény opäť získajú dôveru trhov a budú plniť ciele, medzi ktoré patrí primárny rozpočtový prebytok vo výške 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2014.
Podľa predstaviteľov Európskej únie sú Atény výrazne pozadu pri plnení úsporného programu, čo znamená, že krajina bude potrebovať financovanie aj po roku 2014 až dovtedy, kým sa nebude môcť vrátiť na trh. Na stretnutí ministrov financií na Cypre sa však nehovorilo o treťom záchrannom balíku. "Grécko zrejme nedostane ďalšie peniaze," uviedla na margo tretieho balíka rakúska ministerka financií Maria Fekterová.
Šéf Euroskupiny, teda skupiny ministrov financií eurozóny, Jean-Claude Juncker po dnešnom stretnutí povedal, že EÚ a MMF sa musia rozhodnúť, ako revidovať grécky záchranný program do konca októbra. Dodal, že Grécko v žiadnom prípade neopustí eurozónu.
