Takýto smutný obraz sa naskytne každému, kto dnes zablúdi do kedysi známych kúpeľov Korytnica pri Ružomberku. Ich história sa začala písať ešte v polovici 16. storočia, no zdá sa, že ich sláve nadobro odzvonilo. Chátrajú už desať rokov a z kedysi slávnych kúpeľov sú dnes kúpele duchov.
Korytnické kúpele patrili koncom 19. storočia medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Disponovali kapacitou 400 lôžok a minerálnou vodou, ktorú nám závideli v širokom okolí. Svojím zložením je totiž porovnateľná s vodou v takých kúpeľoch, ako sú Karlove Vary v Česku, Monte Catini v Taliansku, Bath v Anglicku či Vichy vo Francúzsku. Kým spomínané majú svoje meno, tie naše smerujú do zabudnutia.
Ako v rozprávke
Sprievodcu spustnutými kúpeľmi nám robí starosta neďalekej obce Liptovská Osada, kam Korytnica ako jej miestna časť patrí. Budovy i pozemky kúpeľov sú už roky na predaj, obec však na kúpu financie nemá. „Snažíme sa postarať aspoň o pamätník SNP a niekoľko pamiatok, ktoré pripomínajú zašlú slávu kúpeľov,“ hovorí Róbert Kuzma.
„Prežil som v nich kus detstva, pretože moja mama v nich pracovala od svojich osemnástich rokov až do dôchodku ako zdravotná sestra,“ vraví. „Ako dieťa som obdivoval v kúpeľnom jazierku pstruhy, žabu na prameni ako z rozprávky a malú sovu, ktorá nebojácne sedávala na samoraste s kúpeľným značením. Plachosť stratil aj hlucháň a medvede tam boli ako doma...“
Dom hrôzy
Chodníky, po ktorých sa kedysi spokojne prechádzali kúpeľní hostia vychutnávajúc si pokoj a prírodu, sú zarastené na nepoznanie. Kúpeľné domy, kde sa ročne liečili tisícky pacientov, zívajú prázdnotou. Na väčšine z nich sú nalepené oznamy, že ide o súkromný majetok a vstup do nich je zakázaný.
Nájdu sa však aj také, ktoré oznam nemajú, dvere sú otvorené a keď nazrieme dnu, prepadnú nás obavy, či spoza rohu nevykukne nejaká príšera. Neporiadok, potuchlina, rozhádzané a dolámané zvyšky nábytku, dochádzkové lístky, fľaše po alkohole, ale aj obaly z platní zo sedemdesiatych rokov a staré rádio...
Aj liečivé pramene s minerálnymi vodami majú priškrtený kohútik. Z ôsmich (Vojtech I., Vojtech II., Klement, Žofia, Svätozár, Ľudovít, Viera a Jozef) je dostupný verejnosti len jeden. Meno Jozef dostal po rakúsko-uhorskom panovníkovi Františkovi Jozefovi I., ktorý počas svojej obhliadky Liptova pobudol krátky čas aj v Korytnici. Trpký úsmev na perách vyvoláva oznam na zamknutých dverách prameňa Vojtech, kde je napísané, aby návštevníci pri odbere vody uprednostnili kúpeľných hostí.
Zlato aj striebro
Vďaka liečivej vode sa v Korytnici z času na čas objaví nejaká živá duša s plastovými fľašami, aby si ich naplnila. Ľudia z okolia totiž nedajú na vodu dopustiť. Liečia sa ňou choroby žalúdka, dvanástnika, vredové choroby, stavy po operáciách tenkého a hrubého čreva, pečeň, žlčník, žlčové cesty, ochorenia látkovej výmeny ako cukrovka, málokrvnosť.
O kvalite a jedinečnosti korytnickej minerálnej vody sa vedelo už v roku 1873, keď na svetovej výstave vo Viedni získala jednu zlatú a dve strieborné medaily. Ďalšie potom v talianskom Trieste a v Budapešti. V roku 1904 ju ako jedinú európsku minerálnu vodu ocenili aj na svetovej výstave v USA - Saint Louis. Rok 1873 bol aj rokom, keď možno po prvý raz hovoriť o plničke minerálnej vody do fliaš. A tento biznis funguje v Korytnici už ako jediný dodnes.
Kúpte si kúpele
Kúpele zažívajú azda jedno z najsmutnejších období svojej slávy. Chátrajúce budovy učupené v doline pod horským masívom Prašivá v Národnom parku Nízke Tatry akoby predznamenávali ich totálny zánik. Ich úpadok odštartovala ešte v roku 1995 privatizácia. Kúpele s kapacitou 230 lôžok v letnej sezóne sa postupne čoraz viac zadlžovali, až sa nakoniec v roku 2001 ocitli v konkurze. „Ich hodnota bola v tom čase podľa auditu 42 mil. korún (1 394 145 €),“ hovorí Ján Lešták, ktorý bol správcom kúpeľov takmer 30 rokov. „Život v Korytnici sa nadobro zastavil 31. októbra 2002, keď po kúpeľných hosťoch prepustili aj posledných šesťdesiat zamestnancov.“
Kúpeľné budovy aj pozemky prešli do rúk súkromnej firmy a tá kúpele ponúka už niekoľko rokov na predaj ako súbor nehnuteľností. Problémom je, že ich pôvodná cena od konkurzu vzrástla o viac ako 100 %. Na internete sa areál kúpeľov Korytnica ponúka na predaj za 3 mil. eur. Tomu, že by sa našiel kupec, neverí azda nikto. „Človek, ktorý by objekt kúpil, by musel budovy zrejme zbúrať a postaviť nanovo,“ hovorí bývalý správca. „Je to obrovská škoda, že kúpele takto skončili, pretože ľudia tam nachádzali balzam na zdravie i na dušu.“
Kúpeľné lásky
To, že sa pacienti radi do kúpeľov vracali, potvrdila aj starostova mama. „Mali sme veľa pacientov z Čiech, najmä z Prahy. Niektorí prišli aj trinásťkrát po sebe,“ hovorí pani Kuzmová. „Chodili k nám ľudia hlavne za oddychom, nie za zábavou. Živá hudba hrávala v stredu a sobotu, premietali sa filmy, organizovali rôzne estrádne programy,“ hovorí bývalá zdravotná sestra.
A ako to už v kúpeľoch chodí, aj v Korytnici vznikali kúpeľné lásky. „Pacienti museli dodržiavať kúpeľný poriadok, dokonca sme ich chodievali po večierke o 22. hodine aj kontrolovať. Kto viackrát nebol na izbe, tak bol prepustený domov z disciplinárnych dôvodov a už kúpele viac nedostal. Ale lásky boli,“ smeje sa pani Kuzmová. „Nám už bolo jasné, medzi kým to iskrí. Občas sme ich pozorovali z okna. Niektoré páriky sa tam stretávali každý rok.“
Malebná železnička
Neodmysliteľnou súčasťou kúpeľov bol aj vláčik, ktorý vozil kúpeľných hostí do Ružomberka a späť... V lete mal otvorené vagóny a bola to skutočne atrakcia a spestrenie. Úzkorozchodnú železnicu, ktorá premávala na trase Ružomberok - Korytnica a bola dlhá 23,5 kilometra, začali stavať ešte v roku 1905. Do prevádzky ju spustili 5. júna 1908. V období povstania však časť trate zničili nemeckí vojaci a do vzduchu vyhodili aj železničný most. Železničku obnovili v roku 1945.
Bohatá história
Tak ako dnes Korytnica vytŕča svojou úbohosťou, tak má bohatú históriu. Už v minulosti bola vyhľadávaným letoviskom šľachty a mešťanov. Prvý historický údaj o území pochádza z roku 1233 v darovacej listine kráľa Ondreja II., kde sa spomína ako Medokýšska dolina. Dnešný názov dostala v roku 1355 podľa tvaru údolia. V 14. storočí stáli pri korytnických kyselkách zruby pre valachov a dom pre panského dozorcu. V roku 1541 minerálnu vodu už predpisoval felčiar Gregor Schwalb z Partizánskej Ľupče. Gróf Štefan Illeházy, majiteľ likavského panstva, dal koncom 16. storočia pri prameňoch postaviť krytý bazén a veľký drevený dom pre hostí.
V roku 1853 vykonalo kolégium lekárov vo Viedni odbornú analýzu minerálnych prameňov. Kúpele začali prekvitať a v roku 1862 tam už stálo 12 kúpeľných domov, niekoľko súkromných víl, kúpeľný dom a reštaurácia. V kúpeľoch sa za tie roky vystriedali viacerí majitelia, v roku 1939 sa stal ich vlastníkom štát, a to až do roku 1995.
